nedeľa 14. októbra 2018

Prečo nechcem viac?



Ahojte!
Túto tému mám v hlave už niekoľko mesiacov a snažím sa v hlave si upraviť myšlienky, aby dávali nejaký zmysel a mali hlavu a pätu. Na začiatok musím povedať, že milujem make up! Naozaj ma teší ho nakupovať, ličiť sa a rozprávať sa o ňom s kámoškami. Ale prišla som do bodu, kedy ho už nechcem nakupovať a myslím si, že je tu istá časť žien, ktoré to majú podobne.



Kedysi tak pred 4-5 rokmi make up ešte nebol až taká téma a spoločnosti dávali na trh veľmi málo produktov. Potom prišiel boom blogov a make up firmy sa rozhodli dávať na trh produkty častejšie. Bolo to takým štýlom, že tak mesiac dopredu začali navnadzovať zákaničky rôznymi fotkami alebo videami. Potom vyšli na trh s produktom a nakoniec ešte pol roka predávali jeden a ten istý produkt a každá ho chcela. A ja som mala čas rozhodnúť sa, či produkt chcem alebo počkám, kým si kúpim niečo iné. Ľahko sa mi míňali všetky produkty a mala som dosť dobrý prehľad o všetkom čo sa dialo. Mala som pár líčidiel a darilo sa mi ich míňať.



Ale TERAZ je to psycho. Je milión nových a nových spoločností, ktoré vám chcú predať neuveriteľné množstvo produktov. Vymýšľajú nové techniky, aby mohli predať veľa nepotrebných a absurdných vecí. Vymýšľajú sa nové challenge, aby sme spotrebovali ešte viac produktov (napr 100 vrstiev maskary). Nemám absolútne žiaden prehľad o tom, čo sa dá kúpiť, čo je novinka a čo a už sa nedá. A ako žena chcem mať novinky a skúšať ale už jednoducho nemám šancu všetko využiť.



To, že nemám šancu všetko využiť mi došlo niekedy minulý rok, kedy sa mi začali kaziť prvé veci a začala som ich vyhadzovať. Vtedy mi prišlo strašne ľúto rúžov za 20€, ktoré som vyhadzovala minuté tak na polovicu. A postupne toho pribúda. Mám tak 5 rôznych podkladov pod make up a to ich ani nepoužívam. Takže už som vyhodila dva po záruke. Ceruzky na oči väčšinou dostanem ako darček ale aj tak ich mám strašne veľa a nevyužijem ich. No a momentálne mám 12 slovom DVANÁSŤ červených rúžov. Pričom odtieňovo sú tak tri. Na perách nikto nebude vedieť povedať, či používam Kat Von D alebo alebo 100% Pure. Pretože sú skoro totožné. Mám rozrobené 4 mlieka na telo a dva oleje. Čo je pri mojom tempe spotreby skoro zásoba na rok. Začali sa mi kaziť už aj paletky očných tieňov a už niesú tak krémove, ako boli. Takže idem vyhodiť asi tri alebo štyri paletky. Čo je strašne veľa peňazí.



Kedysi som si kupovala veci, ktoré som predtým nemala. Napríklad som si kúpila paletku zelených tieňov, pretože tú farbu som ešte nemala. Mohlo mi však trknúť, že ich nemám, lebo ich nepoužívam. Rovnako je to s rúžami na pery. Fialovú používam veľmi málo a mám asi 5 rúžov s odtieňom do fialova. Naozaj nechápem načo. Zmenil sa mi trošku vkus a rada začínam používať aj nude odtiene, čo som predtým nerobila a konečne míňam aj tých 10 nude rúžov, ktoré mi tu dovtedy iba tak ležali.



Čo týmto všetkým chcem povedať je, že svet make upu sa zmenil skoro na nepoznanie a je tu strašne veľa produktov, ktoré si chcem kúpiť ale rozhodla som sa, že si ich nekúpim. Nedávam si deadline napríklad tri mesiace. Alebo kým neminiem dva rúže ale skúsim to vydržať čo najdlhšie, pretože momentálne mám všetko, čo k líčeniu potrebujem a mám k tomu aj záložné veci. Takže reálne nepotrebujem absolútne nič. Dúfam, že mi to dlho vydrží, aby som stihla minúť čo najviac vecí.

Ako je to u teba?
Použiješ jednu vec a kúpiš si novú alebo šialene nakupuješ všetko, čo sa ti zapáči?

štvrtok 4. októbra 2018

utorok 25. septembra 2018

nedeľa 23. septembra 2018

Ako som sa dostala na erazmus do Portugalska?

Odchod bol strašný. Ráno som všetko stihla načas, čo je nezvyčajné. Dokonca som si aj dobalila veci, ktoré mi chýbali. Väčšinou sa balím na poslendú chvíľu a zabudnem si dve tretiny vecí. Išla som s rodičmi a s priateľom. Všetci sme sa usmievali ale bolo to také zvláštne, pretože sme sa skôr báli, čo sa bude diať. Priateľ ma odhováral od odchodu. Povedal, že chce, aby som si splnila sen ale nechce aby som odišla. Cesta na letisko bola VEEEEĽMI depresívna, dokonca začalo pršať. Letisko v Katowiciach nie  je pekné a nemajú tam ani dobrú kaviareň. Tak sme sedeli pri hnusnom čaji a zapekanke a čakali sme, kým budem môcť odovzdať batožinu. Celý čas som čakala, že sa stane niečo, kvôli čomu zmeškám let. Neviem prečo, necítila som sa úplne na let. Keď som sa rozlúčila s našimi, mala som v hrdle veľkú guču a len-len som sa nerozplakala. Keď priateľ išiel so mnou k bezpečnostnej kontrole, už som plakala. Nechcela som veľmi ísť ale už nebolo cesty späť. Let trval 4 hodiny a ja som priletela do krajiny, ktorú som nepoznala a bol večer Išla som do metra, ktoré malo zastaviť pri zastávke autobusu, ktorý ma mal zaviesť do môjho mesta. MAL. Keď som vyšla von, počula som dvoch chalanov, ktorí sa bavili o autobusovej stanici, tak som prišla k nim, že či môžem ísť s nimi. Odpoveď bola kladná. Sranda, že išli do iného mesta a ich zastávka bola úplne inde, ako som potrebovala. Takže som sa stratila, zapadalo slnko, mala som 40 kg batožiy v rukách. Našťastie som sa opýtala neznámich ľudí, či by mi pomohli s cestou a zobrali ma na stanicu. Cesta do Leirie bola strašne dlhá a bolo mi zle. Nechápem z čoho ale jednoducho som sa cítila zle a bolelo ma brucho. Keď som došla do Leirie, Veronika už ma čakala a išla som ku nim. Vyspala som sa na gauči a išla sosa presťahovať na hostel. Odvtedy to bola mizéria. Nemala som žiadne miesto na robenie si jedla, takže som musela chodiť von. No a tunajšie reštaurácie ma zatiaľ neoslovili.  Nemala som moc s kým chodiť von, lebo som tu veľa ľudí nepoznala a hlavne párty tu sú každú noc, takže sa v noci moc nevyspíte. Prvá noc bola veľká mexická párty. Počas ktorej mi jedna pani odpísala na ubytovanie, takže som bola tak trochu v šoku a išla som dohadovať detaily. Dala mi zľavu z ubytovania a ja som chcela ísť na obhliadku. Na druhý deň som teda dohodla, že sa o 16 stretneme a ja si pozriem byt. Jedna vec, ktorá je tu skoro istá je, že budú meškať. Táto pani meškala dve a pol hodiny! Myslela som si, že je to vtip ale nebol. Nakoniec mi ukázala byt a ja som ho zobrala. V pondelok som sa nevedela dočkať času, kedy sa presťahujem. Nakoniec som si počkala dve extra hodiny od času, kedy sme boli dohodnuté. Mala som však kde bývať a to bolo dôležité. Celý byt bol krásny ale ušmatlaný. Ako keby tu nikto neupratoval tak rok. Ale bola som príliš unavená z predošlej noci, aby som niečo riešila. Jednoducho som si nakúpila jedlo, navečerala a išla spať. Moje vyučovanie je od 19-23:30. Čo je neuveriteľne neskoro, takže som si prvý týždeň iba zvykala nato, aby som nezaspala na hodinách. Jeden profesor si myslel, že sa nudím, keďže som neustále zívala. No a po prvom týždni si myslím, že som už aklimatizovaná a môžem zase začať fungovať na 110%.


streda 19. septembra 2018

Ako som sa dostala na erazmus do Portugalska?

Ahojte!
Toto bude poste bez fotiek. Takže ak vás to odradzuje, píšem to hneď.
Na erazmus som chcela ísť vždy. V podstate som chcela cestovať odmalička. Ale erazmus bol môj sen. Čo je však zaujímavé, nikdy som nemyslela na jednu krajitu. Vždy som len chcela ísť do ZAHRANIČIA. Keď som sa dostala na vysokú školu, v bakalárskom štúdiu na Mendelke bolo tak málo informáciíí a tak strašne veľa práce, že som vedela, že to nestihnem. Našťastie som teraz na VUT, z čoho som neuveriteľne šťastná. Prístup je úplne iný, hneď na prvej hodine nám vysvetlili všetko o erazme, kam sa dá ísť a HLAVNE nám povedali že v programe je dosť peňazí, že všetci môžeme ísť a mali by sme ísť. Odvtedy som bola nakopnutá. Začala som rozmýšľať nad krajinou, v ktorej by som chcela študovať. A vyšlo mi Fínsko. Milujem zimu a tmu, nemám rada, keď je niekto v mojej osobnej zóne a keď ma štúdium baví, pracujem celkom zapálene. Vybrala som si teda Fínsko. Poslala som prihlášku a čakala, kým ma príjmu. A v apríly to prišlo. Okolo 24 apríla mi prišiel list, že ma prijali na mnou vybranú školu. V liste bolo niekoľko krokov, čo treba spraviť, aby som mala izbu, rozvrh atď. Hneď prvý krok bol registrácia. A v jednom kroku som mala vybrať, ktorú fakultu navštívim. A ekonomická tam nebola. Vrátila som sa na začiatok, či som nezaklikla niečo zle. Ale nie, znova tam nebola. Tak som si prečítala list, ktorý mi poslali a asi 4 alebo 5 bod bol, že neotvárajú ekonomické hodiny. To bol pre mňa šok. Tak som sa rozhodla, že si chcem pozreť iné mestá ale vo Fínsku mali všetky univerzity deadline do konca apríla. Dovtedy by som musela mať všetko vybavené. Čo je v podstate nemožné. Chytila ma panika a rýchlo som volala do školy. Tam mi povedali, že mám ešte možnosť ísť ale musí to byť južanská krajina. Tie ma nikdy nelákali ale v tej panike som mala klapky na očiach a videla som len to, že ak nepôjdem na erazmus, tak sa mi nesplní sen. Preto som začala rozmýšľať. Taliansko mi príjde lenivé, v Španielsku sú hodiny po španielsky, Grécko nie, Chorvátsko a Bulharsko sú dovolenkové krajiny ale okrem pláži ma to tam moc nezaujíma. Jednoducho som vyraďovacou metódou prišla k Portugalsku. Prišlo mi, že tu je toho celkom dosť čo vidieť, neni až tak drahé a učí sa tu po anglicky. Okej, všetko som vybavila. Trvalo to asi dva týždne ale vybavila som všetko. Potom som sa sústredila na skúšky a na cestu do Mexika a Benátok a trošku som nato ja zabudla. No a potom som začala rozmýšľať, že či vôbec niekam chcem ísť. Lebo Portugalsko neni krajina mojích snov, budem mať veľa práce, keď sa vrátim domov a bude to extrémne ťažké, keďže vôbec nerozumiem portugačine. V jednom bode som bola rozhodnutá ostať doma. Pretože to nebolo to čo som chcela. Povedala som si, že radšej pôjdem po škole  na prax alebo niečo také. Ale potom som si povedala, že radšej to stihnem počas školy. Toto rozhodnutie padlo týždeň a pol pred odchodom. Tak som začala riešiť letenky a ubytovanie. Letenku som našla z Katowíc. Ubytovanie som si pozerala večer pred odletom. Nič som nenašla, tak som si na prvé tri noci zaregistrovala hostel a úplne prvú noc nemali ubytovanie voľné, tak som bola rozhodnutá spať na letisku. Našťatie som napísala jednej slovenke a ona ma prvú noc ubytovala.

utorok 28. augusta 2018

Načo?! NAČO!


Ahojte!
Z nejakého dôvodu mám doma otvorených okolo 5 krémov na telo plus nejaké olejčeky. Absolútne nechápem, prečo nemám jeden olej a jeden krém ale nevadí. Snažím sa minúť všetko, čo mám. Pretože už ma štve ten môj hoarderský spôsob nakupovania kozmetiky. 





Sebamed extra jemný krém som si kúpila, keď som mala extra suchú pokožku. Voda v Brne jej dáva zabrať a bohužiaľ je vysušená po každej sprche. Takže som potrebovala niečo, čo by mi vyživilo a ochránilo pokožku pred vysúšaním. Skúsila som najskôr mini balenie tohoto krému, ktoré som si so sebou zobrala na cestovanie a potom sa mi páčil a kúpila som si aj väčšie balenie. Krém je naozaj vyživujúci ale má strašne veľa mínusov pre bežné použitie. Prvý je, že sa strašne ťažko rozotiera a vsiaka ešte horšie. Takže som sa s ním krémovala len keď som mala čas. Navyše zloženie je zlé, na dieťa by som to nenatrela. Dopoužívam toto balenie a budem hľadať iný krémik.




Tento krém od Loccitane som si kúpila iba tak náhodou, keď som kupovala darček sestre. Ale tak vždy si kúpim aj niečo pre seba O:). Krásne vonia. Ja milujem citrusové vône. Je to jemný krémik, ktorý sa rýchlo viaká a bez problémov vyživí pokožku. Používala som ho počas stáže v Mexiku a aj po kúpeli v slanej vode a opaľovaní mi pekne hydratoval pokožku. Navyše vôňa ostávala na pokožke celom dlho. Takže ja som spokojná.




Ako posledného tu máme MARKa, pri ktorom mi išlo rovnako o vôňu. Pretože citrusy citrusy....A to je asi tak všetko. Jedná sa o maslo na telo, ktoré sa pri dotyku s kožou topí a vytvára mastný povlak a pokožke. Potom sa za nejaký čas vsiakne a ak ste si ho dávali večer, na druhý deň ráno už tam necítite žiadnu výživu. Bohužiaľ jediné, čo po ňom ostane je, že zamastí pokožku. Nepríde mi, že by vyživil ani na 12 hodín pokožku. Je najhorší z dnešnej trojice a podľa mňa značka Mark robí dobre, že vráža toľko do reklamy, lebo na základe recenzií by si ju ľudia asi až toľko nekupovali. Každá sme iná a možno vám tieto produkty vyhovujú ale pre mňa to boli dva produkty a dva prepadáky.


Aký je váš obľúbený telový krém?

nedeľa 26. augusta 2018

Mexiko II


Cesta do Mexika zo San Diega netrvala vôbec dlho. Cez hranice me sa dostali celkom rýchlo a potom som sa mohla tešiť na Ensenadu. Miesto, kde som mala školu. Prechádzali sme aj cez Tijuanu ale z auta sa mi moc nepáčila. Keď sme prišli do Ensenady, bol už večer a ubytovali sme sa. Na izbe sme boli 4, čo je celkom dosť. 4 neznáme baby na jednu kúpelku. Kupodivu sme sa nikdy nehádali a všetko sme zvládli v poriadku. Keď sme sa predstavovali, zistila som, že jedna z nich je češka, čo ma trošku potešilo, lebo som tam mala aspoň niekoho, s kým som sa mohla rozprávať




Hneď prvý deň sme mali uvítaciu ceremóniu a potom prvé hodiny. Najskôr sa mi veľmi môj učiteľ nepáčil, pretože bol príliš rázny ale po chvíli sme sa oťukali a zistila som, že je super.









Počas dvoch týždňov sme boli v škole a pravidelne sme mali hodiny. Mala som hodiny o tržnej súťaživosti a trvalo udržateľnom rozvoji. Na konci sme mali prezentáciu finálneho projektu a dostali sme známky. Počas dvoch týždňov, ktoré som tam bola sme mali neuveriteľne veľa aktivit. Navyše naši spolužiaci nás každý večer brali niekam von, takže som v podstate ani nespala. Vyskúšala som si robiť salsu, piť margharitu, videla som gejzíry, pláže a rôzne diskotéky. Bol to jeden z najlepších zážitkov v mojom živote. Mexičania sú strašne priateľskí a dobrí ľudia. Naozaj sa mi v Mexiku strašne páčilo a plánujem sa tam ešte niekedy v živote vrátiť.


utorok 21. augusta 2018

Vzorky vol. 13

Ahojte!
Moja láska k vzorkám stále rastie a tak trochu aj kôpka vzoriek, ktoré mám, preto potrebujem rýchlo
urobiť čistky.




Ako prvý tu mám šampón značky Briogeo. Je to obľúbená značka Tati, čo je moja obľúbená youtuberka (počas písania postu mi tu hrá jej video). Keď toľko hovorí o tých ľampónoch, chcela som si ich kúpiť, a tak som vyskúšala aj tento Scalp Revival šampón. Jedná sa o šampón s pílingom na vlasovú pokožku, ktorý by mal vlasy umyť od usaených nečistôt a rôznych usadených lakov a gélov. Má pepermintovú vôňu, ktorú až tak nemusím ale príjemne to chladí, keď ho mám na hlave. Vlasy sú krásne umyté ale nie vysušené, ako je to zvykom pri iných čistiach šampónoch. Pravdepodobne si ho plánujem v budúcnosti zakúpiť.




Collistar balíček som dostala na Vianoce a bola v ňom aj táto špirála. Nebudem klamať, mám veľmi rada drahšie špirály. Najlepšia, akú som vyskúšala je od Benefitu Roller lash ale bohužiaľ, tí testujú. Viem, že aj Collistar testuje ale darčeky jednoduch nevyhodím. Sama by som si ju nekúpila ale tešila som sa na ňu. Bohužiaľ ma neočarila tak, ako by som si priala. Riasy síce obalí ale nezahustí až tak a ani nepredĺži. Keby si ju kúpim v plnej veľkosti asi by som bola sklamaná.



Cicaplast spf 50 som si dávala na jazvu po vybratí znamienka. Neviem posúdiť, či mi to pomohlo s jazvou alebo nie ale viem, že mi to istotne pomohlo so slnkom, keďže sa mi to miesto po znamienku nespieklo. Ak máte hocikedy počas roka nejakú operáciu a zvlášť na tvári, odporúčam vyskúšať.



Bite agave maska je moja topka a najväčší objav toto roka. Maska je vytvorená tak, že keď si ju dáte, pery vám dokonale vyživí ale nebudete mať ten efekt po. Tým myslím, že veľa balzámov aj másk vsiakne a po nejakej chvíli máte pleť alebo pery ešte viac vysušenejšie, ako ste ich mali predtým. Našťastie toto pri Bite maske neplatí. Výživa je tu na veľmi dlho a pery vyzerajú fakt skvostne. Túto masku tak milujem, že už som si kúpila veľké balenie. Za mňa ak máte možnosť kupujte. Sú rôzne farby tejto masky a ja som si prvotne myslela, že je to vymyslené tak, že v podstate si dáte masku ona vsiakne a na perách ostane stain. Ale našťastie farba neostáva žiadna. Takže ak si dáte aj červenú masku, máte to skôr ako taký veľmi jemno červený lesk a vyzerá to pekne a slušne aj na nosenie do práce, či do školy.

Ako vidíte, rada používam vzorky skoro vždy, keď môžem. Beriem si ich aj na cestovanie ale používam ich aj doma a myslím si, že pravidelne nakupujem veci, ktoré som mala vo vzorke.

Používate vzorky alebo sa vám iba hromadia doma na stole?

nedeľa 19. augusta 2018

Mexiko I

Časť prvá

Ahojte!
Tak som sa prihlásila v škole o účasť na letnej škole v Mexiku a vyhrala som možnosť stráviť dva týždne v Mexiku. Bola som veľmi šťastná a aj nervózna a bála som sa. Ešte nikdy som nebola SAMA takto ďaleko. Navyše nerada chodím lietadlom sama, lebo som schpná stratiť sa aj v rovnej uličke. Nie to v obrích letiskách ako sú Amsterdam alebo San Francisko. No keď prišiel deň D nebol čas na strácanie sa alebo pochyby, keďže som mala niekedy iba 40 min na prestup. Letela som strašne dlho celých 24 hodín. Letela som najskôr do USA na dva dni do LA. Po 24 hodinách som sa konečne dostala do svojho airbnb pri Venice beach.




Išla som aj na známu Muscle Beach a pozrieť sa na skateboardovacie dráhy. Bol to samozrejme zážitok ale bohužiaľ bola som sama, čo je nanič, pretože sa nemáte s kým podeliť o zážitky. Navyše ma s priateľom delilo 9 časových zón, takže v podstate počas mojich ciest väčšinu času ludia spali. Ráno som sa zobudila a išla som pozrieť na nápis Hollywood a chodník slávy. Ešte na ubytovaní som sa zoznámila s jedným kosovčanom a on bol so mnou celý deň. Dokonca ma pozval na burger. Išli sme UBERom a bola to moja prvá jazda, takže som zle zadala adresu. Keď som vodičovi vysvetlila čo sa stalo, zobral nás zadarmo na nápis, tam na nás počkal a odviezol nás na chodník slávy. Bola som z toho nadšená.



Na druhý deň som išla do San Diega. To mesto ma nedostalo až tak ako LA ale bolo mi tam celkom dobre. Bývala som na hostely, čo nebolo zrovna najlepšie ale dalo sa to zvládnuť. Večer som sa išla prejsť po Boardwalku a na druhý deň som si dala tour po San Diegu. Videla som tam tulene, takže som bola veeeľmi spokojná.






Odtieľ sme išli do Mexika.