Prečo nechcem viac?

Ahojte!
Túto tému mám v hlave už niekoľko mesiacov a snažím sa v hlave si upraviť myšlienky, aby dávali nejaký zmysel a mali hlavu a pätu. Na začiatok musím povedať, že milujem make up! Naozaj ma teší ho nakupovať, ličiť sa a rozprávať sa o ňom s kámoškami. Ale prišla som do bodu, kedy ho už nechcem nakupovať a myslím si, že je tu istá časť žien, ktoré to majú podobne.

Kedysi tak pred 4-5 rokmi make up ešte nebol až taká téma a spoločnosti dávali na trh veľmi málo produktov. Potom prišiel boom blogov a make up firmy sa rozhodli dávať na trh produkty častejšie. Bolo to takým štýlom, že tak mesiac dopredu začali navnadzovať zákaničky rôznymi fotkami alebo videami. Potom vyšli na trh s produktom a nakoniec ešte pol roka predávali jeden a ten istý produkt a každá ho chcela. A ja som mala čas rozhodnúť sa, či produkt chcem alebo počkám, kým si kúpim niečo iné. Ľahko sa mi míňali všetky produkty a mala som dosť dobrý prehľad o všetkom čo sa dialo. Mala som pár líčidiel a darilo sa mi ich míňať.

Ale TERAZ je to psycho. Je milión nových a nových spoločností, ktoré vám chcú predať neuveriteľné množstvo produktov. Vymýšľajú nové techniky, aby mohli predať veľa nepotrebných a absurdných vecí. Vymýšľajú sa nové challenge, aby sme spotrebovali ešte viac produktov (napr 100 vrstiev maskary). Nemám absolútne žiaden prehľad o tom, čo sa dá kúpiť, čo je novinka a čo a už sa nedá. A ako žena chcem mať novinky a skúšať ale už jednoducho nemám šancu všetko využiť.

To, že nemám šancu všetko využiť mi došlo niekedy minulý rok, kedy sa mi začali kaziť prvé veci a začala som ich vyhadzovať. Vtedy mi prišlo strašne ľúto rúžov za 20€, ktoré som vyhadzovala minuté tak na polovicu. A postupne toho pribúda. Mám tak 5 rôznych podkladov pod make up a to ich ani nepoužívam. Takže už som vyhodila dva po záruke. Ceruzky na oči väčšinou dostanem ako darček ale aj tak ich mám strašne veľa a nevyužijem ich. No a momentálne mám 12 slovom DVANÁSŤ červených rúžov. Pričom odtieňovo sú tak tri. Na perách nikto nebude vedieť povedať, či používam Kat Von D alebo alebo 100% Pure. Pretože sú skoro totožné. Mám rozrobené 4 mlieka na telo a dva oleje. Čo je pri mojom tempe spotreby skoro zásoba na rok. Začali sa mi kaziť už aj paletky očných tieňov a už niesú tak krémove, ako boli. Takže idem vyhodiť asi tri alebo štyri paletky. Čo je strašne veľa peňazí.

Kedysi som si kupovala veci, ktoré som predtým nemala. Napríklad som si kúpila paletku zelených tieňov, pretože tú farbu som ešte nemala. Mohlo mi však trknúť, že ich nemám, lebo ich nepoužívam. Rovnako je to s rúžami na pery. Fialovú používam veľmi málo a mám asi 5 rúžov s odtieňom do fialova. Naozaj nechápem načo. Zmenil sa mi trošku vkus a rada začínam používať aj nude odtiene, čo som predtým nerobila a konečne míňam aj tých 10 nude rúžov, ktoré mi tu dovtedy iba tak ležali.

Čo týmto všetkým chcem povedať je, že svet make upu sa zmenil skoro na nepoznanie a je tu strašne veľa produktov, ktoré si chcem kúpiť ale rozhodla som sa, že si ich nekúpim. Nedávam si deadline napríklad tri mesiace. Alebo kým neminiem dva rúže ale skúsim to vydržať čo najdlhšie, pretože momentálne mám všetko, čo k líčeniu potrebujem a mám k tomu aj záložné veci. Takže reálne nepotrebujem absolútne nič. Dúfam, že mi to dlho vydrží, aby som stihla minúť čo najviac vecí.

Ako je to u teba?
Použiješ jednu vec a kúpiš si novú alebo šialene nakupuješ všetko, čo sa ti zapáči?

Ako som sa dostala na erazmus do Portugalska?

Odchod bol strašný. Ráno som všetko stihla načas, čo je nezvyčajné. Dokonca som si aj dobalila veci, ktoré mi chýbali. Väčšinou sa balím na poslendú chvíľu a zabudnem si dve tretiny vecí. Išla som s rodičmi a s priateľom. Všetci sme sa usmievali ale bolo to také zvláštne, pretože sme sa skôr báli, čo sa bude diať. Priateľ ma odhováral od odchodu. Povedal, že chce, aby som si splnila sen ale nechce aby som odišla. Cesta na letisko bola VEEEEĽMI depresívna, dokonca začalo pršať. Letisko v Katowiciach nie  je pekné a nemajú tam ani dobrú kaviareň. Tak sme sedeli pri hnusnom čaji a zapekanke a čakali sme, kým budem môcť odovzdať batožinu. Celý čas som čakala, že sa stane niečo, kvôli čomu zmeškám let. Neviem prečo, necítila som sa úplne na let. Keď som sa rozlúčila s našimi, mala som v hrdle veľkú guču a len-len som sa nerozplakala. Keď priateľ išiel so mnou k bezpečnostnej kontrole, už som plakala. Nechcela som veľmi ísť ale už nebolo cesty späť. Let trval 4 hodiny a ja som priletela do krajiny, ktorú som nepoznala a bol večer Išla som do metra, ktoré malo zastaviť pri zastávke autobusu, ktorý ma mal zaviesť do môjho mesta. MAL. Keď som vyšla von, počula som dvoch chalanov, ktorí sa bavili o autobusovej stanici, tak som prišla k nim, že či môžem ísť s nimi. Odpoveď bola kladná. Sranda, že išli do iného mesta a ich zastávka bola úplne inde, ako som potrebovala. Takže som sa stratila, zapadalo slnko, mala som 40 kg batožiy v rukách. Našťastie som sa opýtala neznámich ľudí, či by mi pomohli s cestou a zobrali ma na stanicu. Cesta do Leirie bola strašne dlhá a bolo mi zle. Nechápem z čoho ale jednoducho som sa cítila zle a bolelo ma brucho. Keď som došla do Leirie, Veronika už ma čakala a išla som ku nim. Vyspala som sa na gauči a išla sosa presťahovať na hostel. Odvtedy to bola mizéria. Nemala som žiadne miesto na robenie si jedla, takže som musela chodiť von. No a tunajšie reštaurácie ma zatiaľ neoslovili.  Nemala som moc s kým chodiť von, lebo som tu veľa ľudí nepoznala a hlavne párty tu sú každú noc, takže sa v noci moc nevyspíte. Prvá noc bola veľká mexická párty. Počas ktorej mi jedna pani odpísala na ubytovanie, takže som bola tak trochu v šoku a išla som dohadovať detaily. Dala mi zľavu z ubytovania a ja som chcela ísť na obhliadku. Na druhý deň som teda dohodla, že sa o 16 stretneme a ja si pozriem byt. Jedna vec, ktorá je tu skoro istá je, že budú meškať. Táto pani meškala dve a pol hodiny! Myslela som si, že je to vtip ale nebol. Nakoniec mi ukázala byt a ja som ho zobrala. V pondelok som sa nevedela dočkať času, kedy sa presťahujem. Nakoniec som si počkala dve extra hodiny od času, kedy sme boli dohodnuté. Mala som však kde bývať a to bolo dôležité. Celý byt bol krásny ale ušmatlaný. Ako keby tu nikto neupratoval tak rok. Ale bola som príliš unavená z predošlej noci, aby som niečo riešila. Jednoducho som si nakúpila jedlo, navečerala a išla spať. Moje vyučovanie je od 19-23:30. Čo je neuveriteľne neskoro, takže som si prvý týždeň iba zvykala nato, aby som nezaspala na hodinách. Jeden profesor si myslel, že sa nudím, keďže som neustále zívala. No a po prvom týždni si myslím, že som už aklimatizovaná a môžem zase začať fungovať na 110%.

Ako som sa dostala na erazmus do Portugalska?

Ahojte!
Toto bude poste bez fotiek. Takže ak vás to odradzuje, píšem to hneď.
Na erazmus som chcela ísť vždy. V podstate som chcela cestovať odmalička. Ale erazmus bol môj sen. Čo je však zaujímavé, nikdy som nemyslela na jednu krajitu. Vždy som len chcela ísť do ZAHRANIČIA. Keď som sa dostala na vysokú školu, v bakalárskom štúdiu na Mendelke bolo tak málo informáciíí a tak strašne veľa práce, že som vedela, že to nestihnem. Našťastie som teraz na VUT, z čoho som neuveriteľne šťastná. Prístup je úplne iný, hneď na prvej hodine nám vysvetlili všetko o erazme, kam sa dá ísť a HLAVNE nám povedali že v programe je dosť peňazí, že všetci môžeme ísť a mali by sme ísť. Odvtedy som bola nakopnutá. Začala som rozmýšľať nad krajinou, v ktorej by som chcela študovať. A vyšlo mi Fínsko. Milujem zimu a tmu, nemám rada, keď je niekto v mojej osobnej zóne a keď ma štúdium baví, pracujem celkom zapálene. Vybrala som si teda Fínsko. Poslala som prihlášku a čakala, kým ma príjmu. A v apríly to prišlo. Okolo 24 apríla mi prišiel list, že ma prijali na mnou vybranú školu. V liste bolo niekoľko krokov, čo treba spraviť, aby som mala izbu, rozvrh atď. Hneď prvý krok bol registrácia. A v jednom kroku som mala vybrať, ktorú fakultu navštívim. A ekonomická tam nebola. Vrátila som sa na začiatok, či som nezaklikla niečo zle. Ale nie, znova tam nebola. Tak som si prečítala list, ktorý mi poslali a asi 4 alebo 5 bod bol, že neotvárajú ekonomické hodiny. To bol pre mňa šok. Tak som sa rozhodla, že si chcem pozreť iné mestá ale vo Fínsku mali všetky univerzity deadline do konca apríla. Dovtedy by som musela mať všetko vybavené. Čo je v podstate nemožné. Chytila ma panika a rýchlo som volala do školy. Tam mi povedali, že mám ešte možnosť ísť ale musí to byť južanská krajina. Tie ma nikdy nelákali ale v tej panike som mala klapky na očiach a videla som len to, že ak nepôjdem na erazmus, tak sa mi nesplní sen. Preto som začala rozmýšľať. Taliansko mi príjde lenivé, v Španielsku sú hodiny po španielsky, Grécko nie, Chorvátsko a Bulharsko sú dovolenkové krajiny ale okrem pláži ma to tam moc nezaujíma. Jednoducho som vyraďovacou metódou prišla k Portugalsku. Prišlo mi, že tu je toho celkom dosť čo vidieť, neni až tak drahé a učí sa tu po anglicky. Okej, všetko som vybavila. Trvalo to asi dva týždne ale vybavila som všetko. Potom som sa sústredila na skúšky a na cestu do Mexika a Benátok a trošku som nato ja zabudla. No a potom som začala rozmýšľať, že či vôbec niekam chcem ísť. Lebo Portugalsko neni krajina mojích snov, budem mať veľa práce, keď sa vrátim domov a bude to extrémne ťažké, keďže vôbec nerozumiem portugačine. V jednom bode som bola rozhodnutá ostať doma. Pretože to nebolo to čo som chcela. Povedala som si, že radšej pôjdem po škole  na prax alebo niečo také. Ale potom som si povedala, že radšej to stihnem počas školy. Toto rozhodnutie padlo týždeň a pol pred odchodom. Tak som začala riešiť letenky a ubytovanie. Letenku som našla z Katowíc. Ubytovanie som si pozerala večer pred odletom. Nič som nenašla, tak som si na prvé tri noci zaregistrovala hostel a úplne prvú noc nemali ubytovanie voľné, tak som bola rozhodnutá spať na letisku. Našťatie som napísala jednej slovenke a ona ma prvú noc ubytovala.

Mexiko II

Cesta do Mexika zo San Diega netrvala vôbec dlho. Cez hranice me sa dostali celkom rýchlo a potom som sa mohla tešiť na Ensenadu. Miesto, kde som mala školu. Prechádzali sme aj cez Tijuanu ale z auta sa mi moc nepáčila. Keď sme prišli do Ensenady, bol už večer a ubytovali sme sa. Na izbe sme boli 4, čo je celkom dosť. 4 neznáme baby na jednu kúpelku. Kupodivu sme sa nikdy nehádali a všetko sme zvládli v poriadku. Keď sme sa predstavovali, zistila som, že jedna z nich je češka, čo ma trošku potešilo, lebo som tam mala aspoň niekoho, s kým som sa mohla rozprávať

Hneď prvý deň sme mali uvítaciu ceremóniu a potom prvé hodiny. Najskôr sa mi veľmi môj učiteľ nepáčil, pretože bol príliš rázny ale po chvíli sme sa oťukali a zistila som, že je super.

Počas dvoch týždňov sme boli v škole a pravidelne sme mali hodiny. Mala som hodiny o tržnej súťaživosti a trvalo udržateľnom rozvoji. Na konci sme mali prezentáciu finálneho projektu a dostali sme známky. Počas dvoch týždňov, ktoré som tam bola sme mali neuveriteľne veľa aktivit. Navyše naši spolužiaci nás každý večer brali niekam von, takže som v podstate ani nespala. Vyskúšala som si robiť salsu, piť margharitu, videla som gejzíry, pláže a rôzne diskotéky. Bol to jeden z najlepších zážitkov v mojom živote. Mexičania sú strašne priateľskí a dobrí ľudia. Naozaj sa mi v Mexiku strašne páčilo a plánujem sa tam ešte niekedy v živote vrátiť.

Mexiko I

Časť prvá

Ahojte!
Tak som sa prihlásila v škole o účasť na letnej škole v Mexiku a vyhrala som možnosť stráviť dva týždne v Mexiku. Bola som veľmi šťastná a aj nervózna a bála som sa. Ešte nikdy som nebola SAMA takto ďaleko. Navyše nerada chodím lietadlom sama, lebo som schpná stratiť sa aj v rovnej uličke. Nie to v obrích letiskách ako sú Amsterdam alebo San Francisko. No keď prišiel deň D nebol čas na strácanie sa alebo pochyby, keďže som mala niekedy iba 40 min na prestup. Letela som strašne dlho celých 24 hodín. Letela som najskôr do USA na dva dni do LA. Po 24 hodinách som sa konečne dostala do svojho airbnb pri Venice beach.

Išla som aj na známu Muscle Beach a pozrieť sa na skateboardovacie dráhy. Bol to samozrejme zážitok ale bohužiaľ bola som sama, čo je nanič, pretože sa nemáte s kým podeliť o zážitky. Navyše ma s priateľom delilo 9 časových zón, takže v podstate počas mojich ciest väčšinu času ludia spali. Ráno som sa zobudila a išla som pozrieť na nápis Hollywood a chodník slávy. Ešte na ubytovaní som sa zoznámila s jedným kosovčanom a on bol so mnou celý deň. Dokonca ma pozval na burger. Išli sme UBERom a bola to moja prvá jazda, takže som zle zadala adresu. Keď som vodičovi vysvetlila čo sa stalo, zobral nás zadarmo na nápis, tam na nás počkal a odviezol nás na chodník slávy. Bola som z toho nadšená.

Na druhý deň som išla do San Diega. To mesto ma nedostalo až tak ako LA ale bolo mi tam celkom dobre. Bývala som na hostely, čo nebolo zrovna najlepšie ale dalo sa to zvládnuť. Večer som sa išla prejsť po Boardwalku a na druhý deň som si dala tour po San Diegu. Videla som tam tulene, takže som bola veeeľmi spokojná.

Odtieľ sme išli do Mexika.

Skúškové a život

Ahojte!
Vždy som chcela byť jednou z tých neuveriteľne zorganizovaných ľudí, ktorí vedia, kde čo majú. Majú diár, zvýrazňovače a a naplánované cesty. Sústredia sa na jednu vec a kým ju nedokončia nezačnú nič druhé. ALE už len počas tohto písania mám pustené youtube video a otvorené 4 stránky na internete a umyla som riady.
Vždy som chcela mať zorganizované skúškové, kedy by som STÍHALA ísť si zabehať/zacvičiť, učiť sa a ešte si aj navariť. Ľudia, ktorí toto dokážu sú niečo ako lesné víly, verím, že existujú ale nikdy som ich nevidela. Moje skúškové väčšinou vyzerá tak, že ráno vstanem, pozriem si 5 dielov seriálu a potom si spravím jedlo, pri ktorom pozriem dalšie seriály a potom večer mám depresiu, že som zase nič nestihla a mám málo času. Takto sa to opakuje, až kým nedám všetky skúšky.
Takže takto nejako to by som to chcela s pripravenosťou postov na skúšky ale bohužiaľ nikdy sa k tomu nedostanem. Jednoducho neviem pripraviť viac, ako dva posty dopredu. Preto by som mala písať viac teraz, pretože sa chystám na 18 dňovú cestu. Ale pri tejto vete som zároveň stihla masku a urobiť čaje. Tak neviem či to stihnem. Ale budem sa snažiť. Zatiaľ vám ukážem zopár fotiek, ktoré som robila počas skúškového. A keďže počas skúškového iba žerem, budú to poväčšine fotky jedla.

Prišla ma pozrieť sestra. Bola z toho celkom nadšená, lebo som jej ukázala pekné miesta a dobré jedlo. 

 Skúsili sme ísť do INDUSTRY na raňajky a bola to absolútna topka. Vyskúšala som si dať slané raňajky, čo skoro nikdy nerobím, pretože vajíčka si viem spraviť aj sama. Ale takúto šupu som nečakala. Ak máte čas, istotne sa tam stavte.

Vyskúšali sme ísť aj do Kobliha a Kafe a dali sme si koblihu so slaninou. Bola dobrá ale musím povedať, že obľúbenca mám iného. Teda nemám, koblihy niesú môj obľúbený dezert a nemám chuť jesť koblihy tak často. Raz za čas stačí. 

Moja sestra dostala krásnu kyticu, ktorú som chcela odfotiť ale môj pes ju musel najskôr skontrolovať, či je bezpečná. Milujem nášho rotvajlera, je to najväčší maznáčik, akého si dokážete predstaviť.

Čo by som mohla jesť navždy na raňajky sú wafle s malinami a čokoládou. Kafec v Brne je najlepšie miesto na wafle, aké som kedy videla. Navyše si rada dávam pomarančový džús a capucino. Bohužiaľ to ide do peňazí a aj do šuniek, takže nemôžem tam chodiť pravidelne.

Skúsila som aj croissant + donut = cronut. A bolo to celkom zaujímavé ale rovnako ako s donutmi nemám na neho veľkú chuť a pravdepdobne bol tento môj posledný. 

Postavila som prvého žeriava na ohňostrojoch v Brne. Ohňostroje boli pekné ale určite nestoja za to znečistenie, ktoré spôsobujú. 

Tento rok som prvýkrát dostala chuť na kávu a myslím, že som tomu prepadla. Počas skúškového som rada chodila do KOFI KOFI a brala si kávu so sebou. Vždy som si zobrala svoj KEEP CUP, aby som netvorila odpad navyše. Investícia do tohoto hrnčeka je jedna z naj vací, aké môžete spraviť.

Doma som už pár dní a je to super. Suseda ma naučila robiť domáce buchty a boli zožraté behom pár hodín. Baví ma piecť a istotne v tom budem pokračovať. Čo vás baví piecť?

To bude asi všetko, musím nachystať iné posty. Chystám dokonca aj jednu úvahu, tak uvidíme, ako sa vám to bude páčiť. Zatiaľ sa majte skvele a užívajte si leto!

Black friday a ja stratím hlavu

Výlet do Marakéša

Ahojte!
Niekedy mi to fakt prepne a rozhodnem sa pre úplnú hovadinu.  Napríklad na black friday som si pozerala lacné letenky kade tade. Chcela som ísť do Izraela ale bol len let do Eilatu, čo je dovolenkový rezort. Takú dovolenku som ešte nezažila a zatiaľ ma to veľmi neláka. Preto som s kamarátkami riešili, kam by sme chceli ísť. Každá sme dali dva návrhy a každá mala jeden z návrhov Marakéš. Tak sme si kúpili letenky. Predtým som v moslimskej krajine nikdy nebola. Takže som sa dosť obávala. Išla som s kamarátkou Jankou a Beou. Tie majú toho pocestovaného trošku viac ako ja, takže ma stále ukľudňovali, že všetko bude v pohode.

Hneď prvý večer sme sa šli s Jankou prejsť do Mediny. Bea prišla až na druhý deň. Všade bolo milión pokrikujúcich predavačov. Bol to dosť šok. Volali vás do svojho obchodu. Kričali jede cez druhého a nemali problém sa vám postaviť do cesty a naháňať vás aj o dve uličky ďalej, len aby ste k nim išli. Nakoniec sme stretli jedného milho pána, ktorý vôbec nekričal, ukázal nám menu a my sme sa teda išli k nemu najesť, lebo sme boli hladné po celom dni. Hneď ako sme prišli, nám začali dávať na stôl rôzne malé tanieriky, ktoré mali aj ostatní ľudia, takže sme si mysleli, že to je príloha. Ale omyl, za všetko si treba zaplatiť. Na menu, ktoré nám ukazál pán sme mali platiť 4 € za šiškebap. Ale nakoniec sme platili pokopy 16€, lebo sa to všetko nahromadilo. Plus Janka mala kuskus. 

Na druhé ráno sme šli na raňajky. To, že Maroko bola francúzska kolónia vidieť všade a pečivo mali veľmi dobré. Ku všetkému mali pomarančovú šťavu, krorá bola lacnejšia ako voda. To mi chýba, pretože ja som obrovský milovník pomarančovej šťavy.

Potom sme sa prechádzali po medine a čakali na obed, keďže vtedy sme sa mali trochu času, kým prišla Bea.

Keď prišla Bea, išli sme do Jardin Majorelle. Jedno z najkrajších miest na svete. Teda aspoň pre mňa. Milujem kaktusy a tých tam teda bolo. Navyše všetko dopĺňali krásne modré steny. Ak ste rovnaký milovník kaktusov ako ja, toto je povinná zastávka. Verím, že s ana toto miesto ešte niekedy vrátim, pretože by som ho chcela ukázať aj svojmu priateľovi. 

Potom sme sa poprechádzali po meste a išli na večeru. Mne sa strašne páčili reštaurácie na streche a trošku som s nimi pílila Janke uši takže sme tam išli. Jedna sa nám páčila ale bola mega drahá. Tak trošku som si predstavovala, že bude Marakéš lacnejší. Tak sme šli do druhej, kde som si dala tahin. Zistila som, že Tažín nie je druh korenia, ako som si myslela ale tanier, na ktorom sa jedo pripravuje. Ja som mala citrónové kura s olivami a vôbec mi nechutilo. Šiškebap z mačky (robím si srandu, mohol to byť aj potkan ale hovorili, že to je jahňa) mi chutil oveľa viac. Čo sa mi však úplne páčilo, že večer, keď sa trošku ochladilo ale stále bolo príjemne si Maročania dali páperové bundy alebo kožuchy. A celé mesto pri stmievaní vyzeralo magicky. Tá atmosféra bola pre mňa neopakovateľná.

Na druhý deň sme ráno vstali a na našej krásnej teraske sme rozmýšľali, čo budeme robiť. Nakoniec sme sa dohodli, že pôjdeme na pohorie Atlas. Začali sme na nete hľadať rôzne cestovky, ktoré ponúkali zájazd na Atlas ale všetky mali obsadené. Tak sme sa vybrali ku parkovisku taxikárov, ktorí sa o nás začali pomaly biť. Ale rýchlo zistili, že z nás nevytrieskajú prachy, tak nám ostal iba jeden starší pán. Za 50€ sme si tri urobili celodenný výlet po Atlase. Každý tam každého pozná a majú zazmluvnené úplne všetko. Takže sme sa cestou stavili v berberskom dome, kde mali krásne veci. Tošku tam dohodli ceny a nakúpili. Ja som si kúpila krásnu šatku, ktorú som už dlho chcela. Potom sme išli do výrobne argánového oleja. Nakoniec nás už čakal sprievoca, ktorý nám ukázal cestu k vodopádom. Všade sa všetci poznajú a dohadujú si kšefty. Tí ľudia niesú zlí, len z vás chcú vytrieskať čo najviac. Keď sa nedáte a dohodnete sa na cene, potom už sa k vám správajú milo celý čas. Úprimne čakala som trošku viac prírody a krajšie vodopády. Cesta k vodopádom bola lemovaná predajňami so suvenírmi a pomarančovým džúsom. Keď sme vyšli k druhému vodopádu, dali sme si šťavu odfotili sa a šli naspäť. Cestou sme sa všetky prespali a keď sme prišli domov, prezliekli sme  sa a šli sme opäť do mediny na námestie Jama el Fna.

Na námestí sme si dali na večeru osvedčené šiškebaby. Boli fakt skvelé a tentoraz sme sa nenechali oklamať. Keď nám doniesli na stôl niečo, čo sme si neobjednali, poslali sme ho s tým naspäť.

Čo sa mi neuveriteľne páčilo, boli tieto vysielače v tvare palmy. Vždy sme ich videli iba z diaľky a rozmýšľali sme, prečo si vyberajú tie najvyššie a najkrajšie palmy zrovna na vysielače. Keď sme ich videli zblizka, doplo nám, že sú betónové :D

Potom sme išli spať a na druhý deň som letela domov. Cestou sa mi naskytol krásny výhľad. Toto hore je koniec Afriky. Koniec krásneho kontinentu, ktorý ma do budúcnosti neuveriteľne láka. Bolo to pre mňa fakt niečo. Do Marakéšu by som sa aj s Jankou a tentoraz aj s našími priateľmi chcela istotne ešte vrátiť ale hceme to spojiť s výletmi aj do iných miest. Ak sa rozhodujete kam ísť na dovolenku, istotne by som zvážila Marakéš. Môžete sa ubytovať v krásnom rezorte aj s bazénom. Ale ja odporúčam vyskúšať airbnb alebo riad. A istotne by som vyšla von pozrieť Jama el Fna námestie.

Aký je váš cestovateľský sen?
Kúpili ste si letenky takto narýchlo a bez väčšieho rozmyslu?
Ktoré miesto ste navštívili a tak vás okúzlilo, že sa tam musíte ešte niekedy vrátiť?