Black friday a ja stratím hlavu

Výlet do Marakéša

Ahojte!
Niekedy mi to fakt prepne a rozhodnem sa pre úplnú hovadinu.  Napríklad na black friday som si pozerala lacné letenky kade tade. Chcela som ísť do Izraela ale bol len let do Eilatu, čo je dovolenkový rezort. Takú dovolenku som ešte nezažila a zatiaľ ma to veľmi neláka. Preto som s kamarátkami riešili, kam by sme chceli ísť. Každá sme dali dva návrhy a každá mala jeden z návrhov Marakéš. Tak sme si kúpili letenky. Predtým som v moslimskej krajine nikdy nebola. Takže som sa dosť obávala. Išla som s kamarátkou Jankou a Beou. Tie majú toho pocestovaného trošku viac ako ja, takže ma stále ukľudňovali, že všetko bude v pohode.

Hneď prvý večer sme sa šli s Jankou prejsť do Mediny. Bea prišla až na druhý deň. Všade bolo milión pokrikujúcich predavačov. Bol to dosť šok. Volali vás do svojho obchodu. Kričali jede cez druhého a nemali problém sa vám postaviť do cesty a naháňať vás aj o dve uličky ďalej, len aby ste k nim išli. Nakoniec sme stretli jedného milho pána, ktorý vôbec nekričal, ukázal nám menu a my sme sa teda išli k nemu najesť, lebo sme boli hladné po celom dni. Hneď ako sme prišli, nám začali dávať na stôl rôzne malé tanieriky, ktoré mali aj ostatní ľudia, takže sme si mysleli, že to je príloha. Ale omyl, za všetko si treba zaplatiť. Na menu, ktoré nám ukazál pán sme mali platiť 4 € za šiškebap. Ale nakoniec sme platili pokopy 16€, lebo sa to všetko nahromadilo. Plus Janka mala kuskus. 

Na druhé ráno sme šli na raňajky. To, že Maroko bola francúzska kolónia vidieť všade a pečivo mali veľmi dobré. Ku všetkému mali pomarančovú šťavu, krorá bola lacnejšia ako voda. To mi chýba, pretože ja som obrovský milovník pomarančovej šťavy.

Potom sme sa prechádzali po medine a čakali na obed, keďže vtedy sme sa mali trochu času, kým prišla Bea.

Keď prišla Bea, išli sme do Jardin Majorelle. Jedno z najkrajších miest na svete. Teda aspoň pre mňa. Milujem kaktusy a tých tam teda bolo. Navyše všetko dopĺňali krásne modré steny. Ak ste rovnaký milovník kaktusov ako ja, toto je povinná zastávka. Verím, že s ana toto miesto ešte niekedy vrátim, pretože by som ho chcela ukázať aj svojmu priateľovi. 

Potom sme sa poprechádzali po meste a išli na večeru. Mne sa strašne páčili reštaurácie na streche a trošku som s nimi pílila Janke uši takže sme tam išli. Jedna sa nám páčila ale bola mega drahá. Tak trošku som si predstavovala, že bude Marakéš lacnejší. Tak sme šli do druhej, kde som si dala tahin. Zistila som, že Tažín nie je druh korenia, ako som si myslela ale tanier, na ktorom sa jedo pripravuje. Ja som mala citrónové kura s olivami a vôbec mi nechutilo. Šiškebap z mačky (robím si srandu, mohol to byť aj potkan ale hovorili, že to je jahňa) mi chutil oveľa viac. Čo sa mi však úplne páčilo, že večer, keď sa trošku ochladilo ale stále bolo príjemne si Maročania dali páperové bundy alebo kožuchy. A celé mesto pri stmievaní vyzeralo magicky. Tá atmosféra bola pre mňa neopakovateľná.

Na druhý deň sme ráno vstali a na našej krásnej teraske sme rozmýšľali, čo budeme robiť. Nakoniec sme sa dohodli, že pôjdeme na pohorie Atlas. Začali sme na nete hľadať rôzne cestovky, ktoré ponúkali zájazd na Atlas ale všetky mali obsadené. Tak sme sa vybrali ku parkovisku taxikárov, ktorí sa o nás začali pomaly biť. Ale rýchlo zistili, že z nás nevytrieskajú prachy, tak nám ostal iba jeden starší pán. Za 50€ sme si tri urobili celodenný výlet po Atlase. Každý tam každého pozná a majú zazmluvnené úplne všetko. Takže sme sa cestou stavili v berberskom dome, kde mali krásne veci. Tošku tam dohodli ceny a nakúpili. Ja som si kúpila krásnu šatku, ktorú som už dlho chcela. Potom sme išli do výrobne argánového oleja. Nakoniec nás už čakal sprievoca, ktorý nám ukázal cestu k vodopádom. Všade sa všetci poznajú a dohadujú si kšefty. Tí ľudia niesú zlí, len z vás chcú vytrieskať čo najviac. Keď sa nedáte a dohodnete sa na cene, potom už sa k vám správajú milo celý čas. Úprimne čakala som trošku viac prírody a krajšie vodopády. Cesta k vodopádom bola lemovaná predajňami so suvenírmi a pomarančovým džúsom. Keď sme vyšli k druhému vodopádu, dali sme si šťavu odfotili sa a šli naspäť. Cestou sme sa všetky prespali a keď sme prišli domov, prezliekli sme  sa a šli sme opäť do mediny na námestie Jama el Fna.

Na námestí sme si dali na večeru osvedčené šiškebaby. Boli fakt skvelé a tentoraz sme sa nenechali oklamať. Keď nám doniesli na stôl niečo, čo sme si neobjednali, poslali sme ho s tým naspäť.

Čo sa mi neuveriteľne páčilo, boli tieto vysielače v tvare palmy. Vždy sme ich videli iba z diaľky a rozmýšľali sme, prečo si vyberajú tie najvyššie a najkrajšie palmy zrovna na vysielače. Keď sme ich videli zblizka, doplo nám, že sú betónové :D

Potom sme išli spať a na druhý deň som letela domov. Cestou sa mi naskytol krásny výhľad. Toto hore je koniec Afriky. Koniec krásneho kontinentu, ktorý ma do budúcnosti neuveriteľne láka. Bolo to pre mňa fakt niečo. Do Marakéšu by som sa aj s Jankou a tentoraz aj s našími priateľmi chcela istotne ešte vrátiť ale hceme to spojiť s výletmi aj do iných miest. Ak sa rozhodujete kam ísť na dovolenku, istotne by som zvážila Marakéš. Môžete sa ubytovať v krásnom rezorte aj s bazénom. Ale ja odporúčam vyskúšať airbnb alebo riad. A istotne by som vyšla von pozrieť Jama el Fna námestie.

Aký je váš cestovateľský sen?
Kúpili ste si letenky takto narýchlo a bez väčšieho rozmyslu?
Ktoré miesto ste navštívili a tak vás okúzlilo, že sa tam musíte ešte niekedy vrátiť?