utorok 25. septembra 2018

nedeľa 23. septembra 2018

Ako som sa dostala na erazmus do Portugalska?

Odchod bol strašný. Ráno som všetko stihla načas, čo je nezvyčajné. Dokonca som si aj dobalila veci, ktoré mi chýbali. Väčšinou sa balím na poslendú chvíľu a zabudnem si dve tretiny vecí. Išla som s rodičmi a s priateľom. Všetci sme sa usmievali ale bolo to také zvláštne, pretože sme sa skôr báli, čo sa bude diať. Priateľ ma odhováral od odchodu. Povedal, že chce, aby som si splnila sen ale nechce aby som odišla. Cesta na letisko bola VEEEEĽMI depresívna, dokonca začalo pršať. Letisko v Katowiciach nie  je pekné a nemajú tam ani dobrú kaviareň. Tak sme sedeli pri hnusnom čaji a zapekanke a čakali sme, kým budem môcť odovzdať batožinu. Celý čas som čakala, že sa stane niečo, kvôli čomu zmeškám let. Neviem prečo, necítila som sa úplne na let. Keď som sa rozlúčila s našimi, mala som v hrdle veľkú guču a len-len som sa nerozplakala. Keď priateľ išiel so mnou k bezpečnostnej kontrole, už som plakala. Nechcela som veľmi ísť ale už nebolo cesty späť. Let trval 4 hodiny a ja som priletela do krajiny, ktorú som nepoznala a bol večer Išla som do metra, ktoré malo zastaviť pri zastávke autobusu, ktorý ma mal zaviesť do môjho mesta. MAL. Keď som vyšla von, počula som dvoch chalanov, ktorí sa bavili o autobusovej stanici, tak som prišla k nim, že či môžem ísť s nimi. Odpoveď bola kladná. Sranda, že išli do iného mesta a ich zastávka bola úplne inde, ako som potrebovala. Takže som sa stratila, zapadalo slnko, mala som 40 kg batožiy v rukách. Našťastie som sa opýtala neznámich ľudí, či by mi pomohli s cestou a zobrali ma na stanicu. Cesta do Leirie bola strašne dlhá a bolo mi zle. Nechápem z čoho ale jednoducho som sa cítila zle a bolelo ma brucho. Keď som došla do Leirie, Veronika už ma čakala a išla som ku nim. Vyspala som sa na gauči a išla sosa presťahovať na hostel. Odvtedy to bola mizéria. Nemala som žiadne miesto na robenie si jedla, takže som musela chodiť von. No a tunajšie reštaurácie ma zatiaľ neoslovili.  Nemala som moc s kým chodiť von, lebo som tu veľa ľudí nepoznala a hlavne párty tu sú každú noc, takže sa v noci moc nevyspíte. Prvá noc bola veľká mexická párty. Počas ktorej mi jedna pani odpísala na ubytovanie, takže som bola tak trochu v šoku a išla som dohadovať detaily. Dala mi zľavu z ubytovania a ja som chcela ísť na obhliadku. Na druhý deň som teda dohodla, že sa o 16 stretneme a ja si pozriem byt. Jedna vec, ktorá je tu skoro istá je, že budú meškať. Táto pani meškala dve a pol hodiny! Myslela som si, že je to vtip ale nebol. Nakoniec mi ukázala byt a ja som ho zobrala. V pondelok som sa nevedela dočkať času, kedy sa presťahujem. Nakoniec som si počkala dve extra hodiny od času, kedy sme boli dohodnuté. Mala som však kde bývať a to bolo dôležité. Celý byt bol krásny ale ušmatlaný. Ako keby tu nikto neupratoval tak rok. Ale bola som príliš unavená z predošlej noci, aby som niečo riešila. Jednoducho som si nakúpila jedlo, navečerala a išla spať. Moje vyučovanie je od 19-23:30. Čo je neuveriteľne neskoro, takže som si prvý týždeň iba zvykala nato, aby som nezaspala na hodinách. Jeden profesor si myslel, že sa nudím, keďže som neustále zívala. No a po prvom týždni si myslím, že som už aklimatizovaná a môžem zase začať fungovať na 110%.


streda 19. septembra 2018

Ako som sa dostala na erazmus do Portugalska?

Ahojte!
Toto bude poste bez fotiek. Takže ak vás to odradzuje, píšem to hneď.
Na erazmus som chcela ísť vždy. V podstate som chcela cestovať odmalička. Ale erazmus bol môj sen. Čo je však zaujímavé, nikdy som nemyslela na jednu krajitu. Vždy som len chcela ísť do ZAHRANIČIA. Keď som sa dostala na vysokú školu, v bakalárskom štúdiu na Mendelke bolo tak málo informáciíí a tak strašne veľa práce, že som vedela, že to nestihnem. Našťastie som teraz na VUT, z čoho som neuveriteľne šťastná. Prístup je úplne iný, hneď na prvej hodine nám vysvetlili všetko o erazme, kam sa dá ísť a HLAVNE nám povedali že v programe je dosť peňazí, že všetci môžeme ísť a mali by sme ísť. Odvtedy som bola nakopnutá. Začala som rozmýšľať nad krajinou, v ktorej by som chcela študovať. A vyšlo mi Fínsko. Milujem zimu a tmu, nemám rada, keď je niekto v mojej osobnej zóne a keď ma štúdium baví, pracujem celkom zapálene. Vybrala som si teda Fínsko. Poslala som prihlášku a čakala, kým ma príjmu. A v apríly to prišlo. Okolo 24 apríla mi prišiel list, že ma prijali na mnou vybranú školu. V liste bolo niekoľko krokov, čo treba spraviť, aby som mala izbu, rozvrh atď. Hneď prvý krok bol registrácia. A v jednom kroku som mala vybrať, ktorú fakultu navštívim. A ekonomická tam nebola. Vrátila som sa na začiatok, či som nezaklikla niečo zle. Ale nie, znova tam nebola. Tak som si prečítala list, ktorý mi poslali a asi 4 alebo 5 bod bol, že neotvárajú ekonomické hodiny. To bol pre mňa šok. Tak som sa rozhodla, že si chcem pozreť iné mestá ale vo Fínsku mali všetky univerzity deadline do konca apríla. Dovtedy by som musela mať všetko vybavené. Čo je v podstate nemožné. Chytila ma panika a rýchlo som volala do školy. Tam mi povedali, že mám ešte možnosť ísť ale musí to byť južanská krajina. Tie ma nikdy nelákali ale v tej panike som mala klapky na očiach a videla som len to, že ak nepôjdem na erazmus, tak sa mi nesplní sen. Preto som začala rozmýšľať. Taliansko mi príjde lenivé, v Španielsku sú hodiny po španielsky, Grécko nie, Chorvátsko a Bulharsko sú dovolenkové krajiny ale okrem pláži ma to tam moc nezaujíma. Jednoducho som vyraďovacou metódou prišla k Portugalsku. Prišlo mi, že tu je toho celkom dosť čo vidieť, neni až tak drahé a učí sa tu po anglicky. Okej, všetko som vybavila. Trvalo to asi dva týždne ale vybavila som všetko. Potom som sa sústredila na skúšky a na cestu do Mexika a Benátok a trošku som nato ja zabudla. No a potom som začala rozmýšľať, že či vôbec niekam chcem ísť. Lebo Portugalsko neni krajina mojích snov, budem mať veľa práce, keď sa vrátim domov a bude to extrémne ťažké, keďže vôbec nerozumiem portugačine. V jednom bode som bola rozhodnutá ostať doma. Pretože to nebolo to čo som chcela. Povedala som si, že radšej pôjdem po škole  na prax alebo niečo také. Ale potom som si povedala, že radšej to stihnem počas školy. Toto rozhodnutie padlo týždeň a pol pred odchodom. Tak som začala riešiť letenky a ubytovanie. Letenku som našla z Katowíc. Ubytovanie som si pozerala večer pred odletom. Nič som nenašla, tak som si na prvé tri noci zaregistrovala hostel a úplne prvú noc nemali ubytovanie voľné, tak som bola rozhodnutá spať na letisku. Našťatie som napísala jednej slovenke a ona ma prvú noc ubytovala.