nedeľa, 30. novembra 2014

Vysnívaná Amerika

Washington a ďalšie práce

Dni v OC trvali naozaj krátko, jednoducho sme vstali, makali, makali, makali, prišli domov na terasu pokecali /bola párty a išli sme spať. Ja som sa párty moc neúčastnila, jednoducho preto, lebo mi dlhšie trvá, kým sa sa osmelím. Som trochu hanblivá a párty s novými ľuďmi sú pre mňa niekedy trochu stres. 90% času len pozorujem ľudí. Niektorí ľudia si môžu myslieť, že som si teda veľa neužívala ale opak je pravdou. Po čase mi to však začalo celé liezť na nervy. V J/R´s sme si všimli, že zahraničný- nie americký zamestnanci sú diskriminovaní. Áno, nikdy by som si nemyslela, že v krajine prisťahovalcov budú nový prisťahovalci diskriminovaní tými starými. Tak som sa rozhodla hľadať si novú prácu. Jeden deň som mala voľno a našla som si rovno dve práce. Takže som to celé vymenila. Ráno som pracovala v House of Pancakes a večer zas v Tap house. 

Little house of pancakes ribs and pizza 


Znie to super nie? Tu som tiež robila hostesku, lenže s o niečo vyšším platom a navyše všetko jedlo som mohla mať za polovicu. Veľmi sa mi páčil ich spôsob raňajok, palacinky, klobásky, slanina. Všetko dobré na jednom mieste. Teda sama by som to nechcela praktikovať a príde mi to nechutné, no na tanieri to vyzeralo dokonale. Sem tam som sa tam naobedovala aj ja. Síce pre Američanov to bolo raňajkové menu ale mne to stačilo ako obed. Palacinky mali naozaj na všetky spôsoby. Moje najobľúbenejšie boli s M&M cukríkmi. Šéf v tejto reštike bol trochu magor. Okná sme museli umývať každý deň a na servise pre zákazníkov mu záležalo na 110%. Lenže sa nevedel správať. Veľakrát sa stalo, že nás hostia ľutovali, že pracujeme u takého somára. Našťastie som tam pracovala už len posledné tri týždne. Prvý týždeň bol skvelý, pretože som pracovala so Slovenkami, ale tie odišli a nakoniec som tam ostala len s Rumunkami. Tie až tak super neboli. Stále sa medzi sebou rozprávali po rumunsky, a tak som tam celý deň stála a nič nerobila. Niekedy sa stalo, že ma šéf dal umývať riady, to som mala celú prácu úplne v paži a hrajkala som sa s umývačkou :D 




Môj stolík, za ktorým som vítala ľudí. Raz bolo vonku tak strašne teplo, že som dostala úpal a ďalšie dva dni mi bolo veľmi zle. V tanieri je omeleta s kuracím mäskom a zemiakmi. V druhom sú palacinky s M&M. 

Taphouse

Našťastie moja posledná práca bola úplne skvelá. Robila som holku pre všetko v jednom športovom bare/ reštaurácií. V Amerike sa berú športy veľmi vážne. V tomto taphouse mali radi RAVENS A ORIOLES. Prvá je americký futbal a druhá je baseball. Vždy tam fičal športový prenos. Večer bola hra a na druhý deň ju celú rozoberali. Naozaj ste niekedy mohli vidieť hodinový rozhovor o tom, ako hodil loptu rozohrávač! Keďže som tu začala pracovať ku koncu leta, hostí sme mali menej. Niekedy sa mi stalo, že od jednej do šiestej som nič nerobila. Tak som si spravila nejaké jedlo a pozerali sme futbal alebo sa rozprávali. Keď prišiel Labour day začala sa škola a my sme už nemali skoro žiadnu prácu. Začínala som teda neskôr ale ostávala som dlhšie. O to viac ma to bavilo. S barmanom sme si len tak niekedy sadli a pili sme. V deň mojich narodiek som mala voľno ale na druhý deň si so mnou pripíjal naozaj každý. Dokonca som dostávala pitie aj od hostí. Bolo to skvelé-celý týždeň ma volali Birthday girl. Bohužiaľ z tejto reštiky nemám fotky. 

Washington

Do Washingtonu som sa tešila ako malá už len z toho dôvodu, že vypadnem z OC. Nechápte to zle, ale OC je strašne malé a po čase vás omrzí, pretože okrem hotelov, reštík, herní a minigolfu tam nič nieje. Keď sme teda mali odísť vstávala som medzi prvými. Rýchlo som sa najedla, hodila na seba dáke šminky a mohli sme ísť. Keďže som skoro vstávala rýchlo som aj v aute zaspala. To je moja špecialita, spať v aute. Zobudila som sa tesne pred Washingtonom. Mesto vyzeralo naozaj krásne. Nebolo to typické veľkomesto, ale malo niečo do seba. Keď sme vystúpili išli sme si pozrieť pamätník druhej svetovej vojny a potom rýchlo hľadať mekáč. Áno, mekáč, lebo niekto sa nevedel najesť doma. Tak sme asi dve hodiny hľadali mekáč, pretože nás siri zaviedla niekam, kde mekáč nebol. Jedna časť našej skupinky sa naštvala a išli sa najesť do subwayu. Bola som medzi nimi aj ja, pretože mi v tej chvíli bolo úplne jedno, kde budem jesť! Chcela som ísť pozrieť čo najviac múzeií, pretože to boli naozaj obrovské a známe múzeá a navyše boli zadarmo. Prezreli sme si kapitol, ktorý ma naozaj zaujal. Mali sme vcelku zvláštnu sprievodkyňu, stále sa nás pýtala, čo nás zaujíma, o čom má rozprávať ale keď ste tam prvýkrát, zaujíma vás všetko. Potom sme bežali do múzea letectva a astronautiky, čo bola vcelku nuda, pretože som chcela ísť do prírodovedného múzea. Medzitým strašne začalo liať.Chvíľu sme teda boli aj v múzeu astronautiky ale potom sme sa premiestnili k prírodovedeckému. Cestou sme skočili zamávať Obamovi, k bielemu domu. Dostali sme sa samozrejme len veľmi ďaleko, asi ako keď idete k Buckinghamskému palácu. Potom sme však rýchlo bežali k Lincolnovmu pamätníku, urobili si tam pár fotiek a išli domov. 
























Potom sme sa vrátili domov a ja som zahájila odpočet, kedy pôjdem do New Yorku. 



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára