nedeľa, 1. decembra 2013

Manchester story vol. V

Pred interview sme sa celkom báli, či zvládneme klamať, že to nie je iba  summer job (práca na leto). Trocha sme meškali, pretože cesta tam trvala okolo 1 a pol hodiny! Našťastie sme dokonale klamali, teda hlavne Maja, pretože si myslela, že sa nás pýta, že či je to robota iba na leto. Ale ona sa pýtala presný opak. Až som bola prekvapená, ako si Maja ide svoje. Sheena nám teda povedala svoje o obliekaní a že je to busy hotel pri letisku, každý deň veľa roboty. Tak sme boli šťastné a hneď sme nastúpli. Na druhý deň mohol začať tréning. Lenže aj tam sme meškali. Pretože v MCR poznali asi iba jednu číslicu, ktorú dali na dva busy, ktoré išli do opačných smerov! Keď sme po hodine prišli, začal sa kolotoč zaúčania! Teda, no, pozerali sme sa na Poľky ako upratujú. Ja som bola pri Ewe, ktorá mala tempo ako rozbehnutý vagón! Všetko utrela, vymenila obliečky a zdrhala do ďalšej izby. Keď som sa jej  opýtala, či treba vysávať? Povedala, že nie . Zohla sa pozdvíhala rukou odrobinky a išla ďalej. Vysávala iba v izbách, ktoré boli naozaj zasvinené. Na druhý deň robím s Ewou(asi veľmi obľúbené meno), staršou pani, ktorá bola tiež ako rýchlik. No teda poviem vám, že po tejto skúsenosti už sa v hotely z pohára nenapijem. Všetko vytierala jednou handrou! Bolo jedno, či záchodovú misu, zrkadlo alebo hrnčeky. Takisto nevysávala! Toto bol prosím pekne tréning! Posledný deň sme mali tréning chemikálií. Ukázali nám, ktoré čistítko je na čo a mohli sme ísť domov. 


zapadajúce slnko na našej ulici

V pondelok, po troch dňoch tréningu sme začali upratovať samy. No poviem vám, išli sme ako pondolíno v zime. Trvalo to strašne dlho a po 6 izbách som bola zrobená ako pes. Takto to pokračuje až do stredy. Vo štvrtok máme voľno a volá nám ďalšia ženská, že či by sme došli na interview. Lenže jej angličtina bola strašná ! Hatters hotel som jej ani za pána nerozumela! Na interview nám povedala frs imprešn bed veri bed! Takže sme išli preč. Zase raz za pánom Kyselom, ktorý bol kráľ v tom, že vedel povedať, že keby prídeme pred pár minutami/sekundami tak nám dá robotu, ale že už ju dal niekomu inému. Zapíšeme sa v Time a pobeháme mesto a ideme spať. Piatok zavolala Kate z Timu, že by mala pre nás robotu na pondelok, kupujeme safety boots. Ideme za Kyselom, ktorého už prezývame mikro sekunda! Tam zase nič. Celý víkend upratujeme. V pondelok si pýtame v hotely voľno a ideme robiť do Traffordu.  Obe sme očarené štadiónom Manchester United! Mňa začínajú pobolievať obličky. Utorok pracujem v hotely a bolesť sa stupňuje. Stredu idem k doktorke. Mám zápal obličiek! Super  štvrtok a piatok som doma a pijem veľa tekutín. Sobota znova práca v hotely ale iba 8 izieb. Nedeľa 17 izieb! To je viac ako 6 hodín ťažkej práce! Týmto sa dostávame do druhej polovice prázdnin. V pondelok sme si vypýtali voľno a išli robiť do Traffordu. Utorok zase hotel, keď dostaneme výplatnú pásku ide nám spadnúť sánka! To snáď nemyslia vážne! Za dva týždne naozaj ťažkej práce sme dostali 100libier!!!! Obe sme boli veľmi na*rané! A neboli sme samé. Angličanka, ktorá robila s nami dostala ešte menej. Prečo ? Za tréning sme prosím pekne platili mi im a keď sme nespĺňali časový limit, stŕhali nám z platu! Takže nás oškubali ako kurence! Som rada, že sme tam nerobili mesiac. Tak sa pýtame, že či nemôžme robiť iba cez víkendy, pretože z tohto sa nedá vyžiť. Dostávame kladnú odpoveď a tak stredu ideme späť do Traffordu. Cez víkend ideme do hotela a dostaneme 7 izieb, čo znamená 2 hodiny 20 minút roboty. Ja som dostala záchvat hnevu, že či sa kvôli 2 hodinám sa tri hodiny trepem do roboty. Zistila som, že nemali na chodbách kamery pretože som rozkopala vozík. Som nervák, vydržím síce dlho ale keď to praskne, som zlá. Povedali sme manažérke, že by nám mohla pridať, tak sme v nedeľu dostali 10 izieb. Pondelok ma z Traffordu pošlú skôr, pretože už majú dosť ľudí. Utorok to isté. Oni tam mali systém nastavený tak, že najskôr pracovali Poliaci. Medzi sebou sa rozprávali po polsky a pokiaľ ste im nerozumeli(alebo ste sa netvárili, že im rozumiete) tak ste nepracovali. Ráno ste tam stáli ako štetky a vedúci si vyberali, s kým budú pracovať! Strašné...Ešte ani počas dňa ste nemali isté, či tam ostanete. Stredu ma nikto nevybral, tak som sa nasrala a šla do Timu, že chcem inú prácu. Vybavili mi skvelú robot pri Poliakoch, ktorí vedeli po anglicky. To je celkom rarita, pretože oni po anglicky nepotrebujú vedieť. Ich je tam toľko, že majú vlastné obchody a komunity. A prácu si dohodia vždy! V piatok som robila so Zuzanou, ktorá bývala v MCR už dlhšie a objasnila mi ako to tam chodí. Na niektoré veci sme už prišli skôr ale niektoré ma šokovali. Napr. to, že Francek nám veľmi draho najíma domy sme vedeli. Ale že až tak draho to nie. Za našich 440 libier za izbu spoločne s Maisshou sme mohli mať nie JEDNU izbu ale CELÝ dom! Celkom ma ale šokovalo, že Marek, ktorý predtým hral záchrancu pracoval pre Franceka a asi aj s Kyselom. A dozvedela som sa, že robotu od Kysela sme nedostali preto, lebo niesme ľahké a ani sme nezaplatili. Dokonca, že viac nadŕža Poliakom. No čo vám poviem, ten sa v svete nestratí. Cez víkend pracujem v hotely...8 izieb! V nedeľu stretáme Slovenku Mimu, ktorej povieme všetky naše problémy. Dostávame 10 izieb..Pondelok ideme do iného skladu, kde nemusíme stáť ako štetky. Bola to super robota, kde sme ostávali presne toľko, koľko sme mali. Cez týždeň mi písal môj priateľ Róbert, že príde za mnou, že má letenky. V stredu mi napísal, že má nejaký problém s batožinou. A že nevie, či kvôli tomu priletí. Štvrtok mi písal sms, že nastúpil do lietadla!!! Lenže viete aký som mala o neho strach? On nevie po anglicky skoro vôbec. Takže som sa dosť bála prišiel neskoro v noci takže spal na letisku. Na druhý deň v robote som nevedela vydržať. Bola som do 17 00 v robote a Robino mal dojsť o šiestej. Z práce som skoro bežala na stanicu! Lenže na stanici som zistila, že budú mať minimálne 2 hodinové meškanie. Tak som rýchlo bežala domov, najesť sa a hodiť sprchu. V meste sa práve konal festival Manchester Pride. Takže bolo preplnené a farebné. Mne je s nimi osobne jedno ale teraz ma nahnevali, pretože zdržali môjho maličkého na ceste ku mne. Keď som dobehla na stanicu, áno, bežala som on už tam stál s taškou, ktorú hodil na zem, ja som na neho skočila a dali sme si takú halivúdsku pusu. Mohla by okolo nás dookola behať kamera! Nakúpili sme nejaké potraviny a išli k nám. Doma som ho musela prepašovať, aby o ňom nikto nevedel. Nechceli sme ďalšie problémy. V sobotu ideme poslednýkrát do hotela aaaaaaaaaaa tramtadadám dávame výpoveď! Naposledy pokecáme s Mimou osobne a ja už sa teším domov na Roberta. Sobotu mu ukážem iba nejaké časti MCR a nedeľu ideme do traffordu na nákupy. Keby ste chceli vedieť je tam obrovské obchodné stredisko a prvýkrát som chcela ísť do Victorias secret!Ale prišli sme neskoro a celé Trafford center sa zatváralo. V MCR sa bežne obchody zatvárali o piatej hodine! Nie ako u nás do deviatej. Pondelok bol štátny sviatok, čo znamenalo, že sme mali voľno. Tak sme len tak behali po vonku, spravili si šalátik a išli pobehať MCR.


skvelý ovocný šalátik

 Celá mentalita ľudí bola nastavená tak, že cez týždeň pracovali, v piatok sa ožrali ako prasce, v sobotu nakupovali a nedelu oddýchovali doma. Takže, keď sme sa spýtali, kde sú tam nejaké historické pamiatky, pozreli sa na nás ako na šialencov a opýtali sa nás, že prečo hľadáme pamiatky, keď môžeme nakupovať?! Takže sme nič extra nenašli. Vždy, keď sme išli z domu alebo domov , tak to bola kovbojka. Maja musela ísť prvá, skontrolovať, či je vzduch čistý. Potom som išla ja s Robertom. Vybehli sme hore a ja som mu išla robiť jedlo. Od utorku sme mali 12 hodinové smeny. Takže sme odchádzali veľmi skoro z domu a vracali sa okolo ôsmej, čo znamenalo, že Robino musel ísť sám preč. Ráno to prebiehalo tak, že sme si spolu umývali zuby, potom som odišla a on išiel na wc. Potom mi zaklopkal cez stenu a ja som po neho prišla, aby si nikto nič nevšimol. Raz ráno ma už pred dverami čakala Viktória! Skoro mi oči vypadli. K*rv, k*rva, čo budeme robiť ? Super Maja ma zabije, ak budeme meškať. Pustila som ešte vodu, v nádeji, že vypadne, keď bude počuť, že ešte niečo robím. Neodišla. Super čo teraz čas neúprosne pomaly utekal a bolo ticho, že by ste mi počuli biť srdce. Napadlo ma prebehnúť do mojej izby so slovami, či by mohla ešte 5 minút počkať, pretože som si zabudla niečo. To už som len počula beh po schodoch a trieskanie dverami. Robo prebehol do izby a ja som si vydýchla, že všetko stíhame. Maja sa len smiala a povedala mi, že je zvedavá na zajtra. Ja už som toho mala celkom dosť! Do piatku sa nič výnimočné nestalo. V piatok nám dojde výplata a ja zistím, že mi zabudli napočítať 100 libier za dva dni práce s milými Poliakmi! Na*ratá utekám do Timu, kde ma ubezpečia, že pondelok ich mám. A že v pondelok nemáme robotu. Super. Začali sme rozmýšľať, čo s našim plánom ísť do Londýna na konci tohto tripu. Maja chcela ešte ostať pracovať.  Ja s Robertom sme chceli ísť do Londýna. 


prvá fotka z traffordu




obrovské obchodné centrum!

V sobotu sme sa rozdelili a išli sme každý svojou cestou. Maja išla do Trafford centra na nákupy, my sme išli trošku neskôr. Počas toho ako bola Maja sama jej volal jeden Arab so slovami Anna, kedy prídeš, čakám ťa. Čo bolo celkom desivé. Si nemyslite, že sme sa tú chvíľu nudili! Predstavte si, že Maja bola sama. Mohli byť kdekoľvek a mohli ju zobrať. Mne prišlo až zle, keď mi to povedala! Odvtedy chodila s nami a rozhodla sa ísť s nami do Londýna. Nedeľu sme išli s Robinom do obchodu, zatiaľ Maja išla do vedľajšieho. Ja som si vyberala prvýkrát M.A.C. rúž. Bol to skvelý pocit. Áno, aj nákup Revlon rúžov bol pre mňa potešenie ale toto bol zážitok! Všetci boli milý! Slečna, ktorá ma maľovala, mi spravila aj make up. Ja som si kúpila rúž a Robino mi kúpil krásnu lícenku. Pondelok sme mali voľno a Robert išiel do roboty. Aspoň na chvíľu. My s Majou sme behali po TKmaxxe. Zrazu sa Robert vrátil s tým, že ho poslali domov. Všetko sme išli nahlásiť spolu s mojimi chýbajúcimi 100 librami do Timu. Povedali, že na utorok nemajú robotu. V utorok sme boli s Robertom na štadióne Manchester United! To by bola hanba, aby sme tam nešli. 

nákupy cestou a tie najkrajšie šaty


môj nový rúž






výťah v Trafforde!

Večer sme sa začali chystať do Londýna...

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára