Vysnívaná Amerika

New York

Blížime sa do finále mojej letnej brigády v USA. New York! Tak strašne som sa tam tešila, že už konečne uvidím New York a Manhattan. Samozrejme som chcela ísť do Manhattnu odkedy som pozerala Sex v meste. Vidieť sochu slobody, nakupovať v OBROVSKÝCH nákupných centrách, pozrieť sa dole z Empire State Building. 

Najskôr sme však museli absolvovať hroznú 6 hodinovú cestu autobusom. Ja už som zvyknutá a vycvičená, takže v pohode zaspím úplne všade. Nanešťastie sme museli prestupovať, takže prvú časť cesty som si spať nedovolila. Nakoniec sme došli na stanicu, ktorá bola naozaj obrovská, našťastie Kika vedela, kadiaľ máme ísť. Takže sme vyšli na správny roh ulice a pred nami bol obrovský protest. Ľudia protestovali proti globálnemu otepľovaniu. My sme každý mali aspoň 2 ruksaky a boli sme unavení z predošlého dňa a cestovania. Tak sme si sadli do najbližšieho Five Guys a dali si na obed cheeseburger. Tam sme si zistili, ktorú trasu máme použiť a išli sme metrom do hotela v Queens. Tam sme si zložili veci a asi hodinku len tak sedeli a oddychovali. Potom sme si zobrali veci a išli si užiť večerný Manhattan. Mali sme kúpený 7 dňový lístok za asi 30 dolárov. Takže sme mohli chodiť kam chceme a koľko chceme. Vyviezli sme sa k budove M&M´s a na červené schodíky na  Times Squere. Cestou som zbadala prvý MAC a môj osud bol spečatený, naspäť som išla s novým makeupom a korekorom. 

Tu môžete vidieť, ako vyzerám, keď nespím niekoľko nocí. 

Milióny M&M 

Potom sme sa vrátili naspäť, hodili sprchu a šli sme spať. Na druhý deň sme si dali raňajky a s Maťom sme išli objavovať Manhattan. Kika ostala na izbe sa baliť, pretože v ten deň jej to letelo domov. My sme medzitým išli do central parku a iba tak si tam sadli a rozmýšlali, čo budeme robiť. Nakoniec sme išli nakupovať. Dali sme si prvýkrát v Starbucks pumpkin spice latté a chápem, prečo ho majú všetci tak radi. Káva to teda nie je, ja som to brala ako tekutý zákusok. Bolo to fakt dobré a sladké. Potom sme išli vyprevadiť Kiku, takže zase sme si dali na obed cheeseburger v Five Guys. 

Potom sme sa zase túlali po obchodoch a míňali peniaze. Toto bolo pre môj New York typické - míňanie peňazí. Môžete si tam kúpiť naozaj všetko! Ja som bola okúzlená z toľkého množstva vecí, ľudí a z toho, že ľudia vyzerali, ako vyzerať chceli a každému to bolo celkom fuk. Takže som sa v pohode líčila tak, ako sa mi zrovna chcelo (uaa som rebel :D).

Na druhý deň som si urobila v hotely na raňajky wafle a vychystala sa pohľadať pamätník dvojičiek. Cestou sme na Trump´s tower zbadali logo Starbugs, pred vchodom bola ochranka v oblekoch, tak som sa opýtala, či môžeme vojsť, v pohode nás pustili a vošli sme do obrovského a nádherného mrakodrapu. Verejnosť mala prístup po piate poschodie, kde boli záhrady, bolo to naozaj super, a krásne. Videli ste odtiaľ iba na ďalšie budovy ale ja si niekedy rada sadnem a pozerám sa na ľudí a predstavujem si, čo robia. Odtiaľ sme išli sa zahrať na raňajky u Tiffanyho a dali sme si naše dyňové laté pri Tiffanym na 5-tej Ave, čo je ulica, kde sú najdrahšie a najluxusnejšie obchody.  Potom sme už išli na wall street, a pamätník. Cestou sme našli obrovské Macy´s ale rozhodli sme sa nenakupovať, aby sme všetko stihli. Tam sme pobudli dáku chvíľu a odiaľ sme šli veľmi hladní na pizzu. Maťovi sa prevrátila, takže bol nervózny a hladný.Z pamätníku sme chceli ísť na Brooklyn bridge. Presne ten, ktorý je v úvodnej znelke Sexu v meste!!! Postupne sme sa k nemu dostali, ale nevedeli sme, ako sa máme dostať na neho. Tak sme šli podľa cyklistickej značky. Tá sa stále viac a viac odďaľovala od mostu. Nakoniec sme došli do China town a odtiaľ k súdu. Obaja sme boli veeeľmi unavení, pretože sme stále kráčali, tak sme sa rozhodli, že na most pôjdeme zajtra a dneska ideme na izbu. Vošli sme do prvého metra pred nami, ale tadiaľ nepremávala trasa, ktorú sme potrebovali. Tak sme vyšli iným východom. Východom, oproti ktorému bol ten zasr*ný most! Takže sme ním prešli, mňa celkom dostávalo nadšenie ale Maťo už bol veľmi nervózny. Hlavne sme obaja išli na zotrvačnosť, takže každá zastávka navyše bola strašná. Všetko sme fotili a z mostu sme dokonca uvideli aj sochu slobody! Keď sme došli do Jersey, hľadali sme metro, ktoré by nás dostalo domov. Cestou sme natrafili na fakt obrovskú technickú vysokú školu a všetko okolo vyzeralo super. Naozaj by som chcela aspoň na pol roka ísť na výšku do New Yorku! 

Trump´s tower

Ďalší deň bolo Maťovi trochu zle, tak som na raňajky išla sama a tam som rozmýšľala, čo spravím. Rozhodla som sa ho aspoň  čiastočne odbremeniť od mojich kozmetických nákupov a išla som sama. Na programe bola Sephora a MAC pro. Všade, kde prídete okolo vás budú obletovať usmiaté predavačky, ktoré vám budú chcieť pomôcť vybrať si pre seba tú správnu vec. Keďže nato niesom zvyknutá, vždy som si vyskúšala všetko sama. Chcela som vyskúšať Anastaciu dip brow, tak som si vybrala odtieň, ktorý som si myslela, že sa mi bude hodiť a išla som si svoje. Lenže na štetčeku bola stále zažraná čierna farby, takže som vyzerala veľmi vtipne s čiernou čiarkou v obočí, tak som sa to snažila nejako upraviť. Nakoniec som si dala ešte lícenku, ktorú som chcela vyskúšať. Zobrala vzorku parfému a kúpila Veronike Naked 3. Pri pulte sa pýtam, že nemajú aj Vice 3. Našťastie som sa začala rozprávať s predavačkou a vysvetlila som jej, že značku Urban Decay nemáme  v SR. Tak vytiahla jednu zo skladu a doniesla mi ju. Tak som bola o prvých 100 dolárov ľahšia. Odtiaľ som sa vonku pozrela do zrkadla a vyzerala som ako tranzvestita. :D Ponaučenie : Nemaľujte sa v miestnosti so slabým svetlom. Odtiaľ som pešo išla do Mac pro, čo bol pre Američanov nadľudský výkon. Nemali čas sa len tak prechádzať, všade sa hnali a pešo veľmi nechodili. Našťastie ja som mala celý deň, tak som si len tak išla. Našla som trhy, ďalší protest ďalšie dva MAC-y. Keď prišla do toho pravého MAC pro, začala som si vyberať. Nakoniec sa ma spýtali, či nepotrebujem pomôcť, ja že by som chcela vyskúšať všetko, tak som všetko vyskúšala. Zobral si ma do parády jediný make up artista, ktorý tam zúrivo nepobehoval. Po asi desiatich minútach tam nabelhi fotografi, modelky a všetci si zasadli za priehľadný záves a začali maľovať, vysvetľovať a fotiť. Asi to bolo nejaké školenie ale veľmi sa mi to páčilo. Môj make up artista ma medzitým odličoval, celý čas úplne jemne, no akonáhle sa dostal na obočie, začal to drieť, ako šialený. Keď ma domaľoval, povedal, že si musím zobrať ten tieň na obočie, ktorý mi vybral-pretože ten sa mi najviac hodí. Potom sa sa len prechádzala a napadlo ma ísť do Macy´s a Viktorky. Čo vám poviem, v ten deň som minula skoro všetky prachy. 

Tu môžete vidieť glitrované líčenie z MAC

 Keď som si písala s mojou sestrou, že som bola na Wall Street, opýtala sa ma, či som videla býka. Popravde som netušila akého býka, tak som si to našla na nete a na druhý deň sme sa tam museli vrátiť. Maťo ma pozval na obed a pozreli sme sa na býka. 

Pohľad na Chrysler building - moja najobľúbenejšia a príde mi veľa krajšia ako Emire State. 

M&M a Hershey 

Posledný deň pred odchodom sme si dali najväčšie klasiky: Sochu slobody a Empire state building. Na všetko sa čakalo neuveriteľné rady. Ale, keď sa púšťali skupiny, púšťali sa naozaj vo veľkom. Takže to odsýpalo. Dostať sa do korunky tej sochy sa dá po zabookovani niekoľko mesiacov dopredu. Takže sme boli iba dole a ako správni Američania sme si najskôr dali hranolky, lebo sme boli strašne hladní. Potom sme sa mali stretnúť s kamarátmi, čo predtým odišli a odlietali z NY. S nimi sme išli na Empire state. Z tej obrovskej výšky som počula "naozajstné ticho". Zo spodu sa ozývalo len dunenie mesta. Ako keby ste odtiaľ počuli tlkot Manhattanu. Bolo to super. Poobzerala som si mesto z každej strany a keďže bola už noc, bolo krásne vysvietené. Potom sme sa rozlúčili a išli sme každý na svoj hotel. Tam sme sa s Maťom pobalili. 

Myslíte si, aká je veľká ale v skutočnosti je dosť malá :)

Pohľad na Chryslera z Empire state :)

Na druhý deň sme s Maťom chceli doobeda kúpiť nejaké sprostosti, pomíňať posledné doláre a ísť na letisko. Vstali sme celkom zavčasu, naraňajkovali sa. Išli sme zase raz na Manhattan. Stavili sme sa v Sephore, kde som si kúpila dipbrow. Potom ešte posledná zastávka v MAC a chceli sme ísť na hotel. Lenže boli sme v štvrti, kde naša trasa nepremávala, tak sme sa chceli presunúť inam. Stratili sme sa a mali sme asi pol hodinový sklz, čo bolo zatiaľ v poriadku. Potom, keď sme našli zastávku, odkiaľ nám to išlo. Čakali sme tam asi 5 min, keď nám to začalo byť podozrivé - v NY ide metro každé 2 min. Po 10 minútach sme začali mať strach a po 20 minútach prišiel chlapík, ktorý zakričal na celú zastávku, že trasa E tam dneska nemá zastávku. Tak sme išli rýchlo preč a hľadať ďalšiu zastávku. Keď sme sa dostali do hotela, mali sme už hodinový sklz ale stále sme mali 3 hodiny do odletu. Odtiaľ sme sa znova chceli nastúpiť na metro, lenže ani tu nezastavovalo! Celkom v strese sme vybehli s taškami na chrbtoch a v rukách a išli na najbližšiu zastávku, kde metro stálo. Nastúpili sme, posunuli sme sa a zastavili! Stáli sme 15 minút ale bolo to pre mňa ako tri hodiny! Dostávali sa mi mrákoty pred oči. Potom sme sa pohli, došli do ďalšej stanice a znova sa opakoval scénar. Už sme mali do odletu asi len hodinu a pol. Počkali sme, či sa to stane aj na ďalšej zastávke. Opakovalo sa to isté, keby mi niekto vtedy meral tep, asi by som mala arytmiu. Potom sme vybehli z metra a videli, že zrovna na tej zastávke ide aj iná linka na letisko a zrovna pred nami zastavila, tak sme nastúpili a opakovalo sa 15 min státie pred stanicou. Tak sme na najbližšej stanici vybehli a hľadali taxi. Boli sme v menej zaľudnenej časti mesta, takže k taxíkom sme museli bežať asi 300 metrov od stanice. Možno sa smejete ale z tej záplavy žltej zrazu hľadáte v diaľke taxík. Jediný čo nájdete je ako naschvál zelený(keď už sme museli ísť taxíkom, tak aspoň žltým...). Navyše bežíte s asi 30 kilovou batožinou na chrbte a v rukách. Keď sme nasadli do taxíka, mysleli sme si, že už to všetko stíhame. Lenže to by na moste nemohla byť zápcha, stáli sme v nej asi tri minúty ALE ja som už začala zamdlievať. Predstavila som si, že v USA ostanem bez ubytovania a prachov o pár dní dlhšie. Keď sme zastavili pri terminály, hodili sme po ňom prachy a bežali. Vnútri bola ochranka, tak som na nich kričala, že chcem ísť do Bruselu. Oni na mňa, že dobre, ahoj. Ja že: "Nie, odkiaľ o letí?" Tak mi ukázali cestu. Bežali sme s vecami k prepážke. Bol tam dlhý hadík ale išiel celkom rýchlo. Kým sme sa dostali k váženiu batožín zo stresu som vyhodila nejaké darčeky-keby máme nadlimit! Keď sme sa dostali k prepážke "veľmi milá pani" mi oznámila, že je neskoro.

"Ako neskoro?"

"Slečna máte 40 minút do odletu, je neskoro"

"Ako neskoro?"

"Nemôžeme už naložiť batožinu"

"Dá sa s tým niečo spraviť?"

"Je neskoro"

"Pre boha chcem ísť odtiaľto preč" Chcem ísť domov! Čo mám robiť?

"Choďte si prebookovať letenky. 

Tak sme rýchlo bežali na rebooking. Ešte v ten večer malo letieť jedno do Prahy. Ako sme čakali v rade a bavíme sa, prihovorí sa nám jedna Češka, že aj jej sa to stalo. Chvíľu kecáme a postupujeme v rade. Pred radom je žena, ktorá prosí ostatných, či ju pustia(pritom jej manžel stál normálne radu za nami). Keď sme mali ísť na radu, hovorím, že chcem ísť k jednému chlapovi, že vyzerá milý. Lenže tá pani sa ho opýtala, že či môže ísť ona. On jej to dovolil...Tak sme išli k ďalšej "milej pani". 

"Dobrý deň, zmeškali sme lietadlo, chceli by sme letieť čo najskôr do Prahy, Bratislavy, Krakowa, Viedne. Je jedno, do ktorého z nich."

"Bohužiaľ vaša rezervácia je nevratná, nič neletí do utorku, kúpte si nové letenky."

"Prosím? Ja chcem len odísť, akoto, že nič neletí? Koľko budú stáť nové letenky?"

"Musíte si kúpiť nové letenky, okolo 800 dolárov na utorok."

Vtedy som skoro odpadla, vážne som myslela, že ma porazí. Myslím, že vtedy sa Maťo pochlapil asi najviac a išiel k tomu druhému chlapíkovi a začal mu vysvetľovať, čo sa deje. Keď počul, že podobnú story vysvetľujem ja tej pani, zavolal ma k sebe. Tak sme mu obaja vysvetlili, čo sa stalo a on začal zúrivo klepať do klávesnice, vytočil nejaké číslo AAAA s úsmevom sa na nás pozrel. 

"Vydržte, lietadlo mešká. Možno máte šťastný deň..."