Vysnívaná Amerika

Pobyt v OC

Prvé dni v OC som si celkom užívala. Hneď na druhý deň sme išli do práce, ktorú sme mali predom dohodnutú a spravila som malý pohovor. Povedali mi, že mám prísť zajtra na štvrtú. Potom som len išla na pláž a užívala si. Na druhý deň som prišla na tretiu, pretože som zabudla, že mám prísť na štvrúu a radšej prídem skôr. ďalšie dni už som chodila načas. Asi dva týždne som vstávala okolo jedenástej išla na dve-tri hodinky na pláž a potom do práce. Medzitým som si hľadala robotu na ráno. Bohužiaľ v meste, ktoré žije iba cez leto prácu na ráno zoženiete ťažko.

 Kamaráti mi našli miesto upratovačky v hotely. Aby som nemíňala zbytočne prachy ale išla do plusu zobrala som ho. Takže môj budík sa zmenil z 11:00 na 7:30! V robote som bola väčšinou do 16:00 a potom som sa presunula do druhej, kde som bola od 17:00 do 23:00. Po prvom týždni som dostala prvý menší paycheck. Áno, v USA je bankovníctvo trošku pozadu a v niektorých firmách vyplácajú šeky. Tie si treba vložiť do banky a čakať dva dni, kým vám ich pripíšu. Takže s prvou platbou som troška meškala. Po dvoch týždňoch som musela mať za sebou tri platby, pretože som prišla o týždeň neskôr ako všetci ostatní a neplatila som na začiatku. Došli nám šeky a išli sme si ich preplatiť. Hovorím nám, pretože sme išli preplatiť oba šeky na môj účet. On nemal účet, pretože nemal čas si ho založiť. Ale kým by mu z novozaloženého účtu došli prachy, trvalo by to dlho. Prvý šek mal menší a ten mu pripísal na svoj účet kamarát. Druhý šek mal dosť veľký a ten som mu mala pripísať ja, bohužiaľ sa to nedalo a iba nám to zožralo šek. Vybaviť ďalší šek trvalo ďalšie tri týždne! Medzitým sme prežívali zo zásob, ktoré sme mali ešte z domu a mojich malých paycheckov. Poviem vám, nebola to sranda. Našťastie v hotely, kde sme obaja pracovali sme mali obedy zadarmo. Takže aspoň aké také jedlo sme mali. Lenže taký autobus na deň stál 3 doláre krát dvaja ľudia krát 21 dní je 126 dolárov, čo nebolo mál,o plus ďalšie výdavky.  

Práca v Clarione

Začínali sme ráno o 9 :00. Nachystali sme si vozíky s miliónom uterákov a pár chemikáliami. Ja som si pozháňala gumové rukavice -veľa upratovačiek ich nepoužívalo. No a mohli sme vyraziť. Väčšinou mali hostia na dverách DO NOT DISTURB (nevyrušovať), a tak som sa do 10 musela tváriť, že som super busy. Potom ľudia začali vychádzať na raňajky alebo na pláž. Väčšinou mi hostia povedali, že chcú, aby som im len vyniesla smeti alebo vymenila uteráky, nanajvýš povysávala. O 11 začali odchádzať z hotela ľudia, ktorí už išli domov. V tej chvíli som sa musela presunúť do ich izieb a rýchlo upratovať, pretože o štvrtej sa tam ubytovávali ďalší hostia. V OC bolo celkom dosť Mexičanov. Väčšina z nich boli super ľudia a keď som s nimi pracovala, celkom fajn som sa bavila a navyše ma trošku učili španielsky:). Supervízorky boli celkom svine a brali nám dížka, takže sme sa do izieb museli dostať skôr ako oni. Bola tam jedna extra sviňa Eileen. Robili sme si z nej srandu a každá jedna osoba, s ktorou som pracovala sa na ňu sťažovala. Dokonca rozplakala moju kamarátku. Tak sme si z nej začali robiť srandu aj my a nazvali sme ju sushi, pretože sme obe neznášali sushi. Bola sranda kričať "Sushi is coming!" 

Výhľad z okna, keď som si chystala ráno vozík. Niekedy sa mi podarilo vidieť aj delfíny.

Výhľad zo 16-teho poschodia hotela.

Moja krásna uniforma. Kraťasy mám prezlečené.

 Práca v J/R´s

Väčšinou som kvôli Clarionu robila prácu zatvárača, čo v praxi znamenalo, že som musela počkať, kým odídu všetci hostia. J/R´s bola reštaurácia, ktorá bola celkom známa pre svoje rebierka BBQ omáčke(teda neviem, či to mám nazvať reštauráciou, pretože v OC boli len lepšie fastfoody. Jedlo sa vybralo z vákuového balenia, opieklo sa a podávalo. Nikde som nezažila, že by kuchár niečo pripravoval. Poprípade ste mali prášky, z ktorých sa dalo vyčarovať úplne všetko - od omáčok, po kaše). Pracovala som tam ako hosteska, čo znamenalo uviesť hosťa k stolu, oznámiť čašníčke, že má hostí (reštaurácia bola rozdelená na sekcie, kvôli tomu, že USA je tipping culture. Znamená to, že Američan necháva dížka naozaj všade. Ráno nechá na izbe prachy pre upratovačku, na raňajkách pre čašníčku, pri lehátkach pre človeka s lehátkami, na obede, v herni, na večeri. A nikde nešetrí-všade platia, ako sú spokojný s obsluhou. Niekedy som na izbe našla aj 30 dolárov za upratanie.) Potom, keď hostia odišli museli sme dávať pozor, za koľko sa stôl uprace, aby sme vedeli, či už je voľný pre ďalších hostí. Niekedy medzi siedmou a deviatou začali prúdiť návaly hostí. Američania milujú čakanie pred reštauráciou. Čakanie=kvalitná reštaurácia. Keď ste im povedali že na stôl sa čaká približne trištvrte hodiny boli šťastím bez seba. Ako zatváračka som musela vyprevadiť všetkých hostí, takže som musela čakať, kým odídu. Niekedy bola celá reštaurácia aj hodinu otvorená pre posledné tri stoly. Všade navôkol sa upratovalo, ale to hosťom vôbec nevadilo a kludne si objednávali ďalej a sedeli tam.

Moje dni väčšinou plynuli v práci. Keď som mala raz za týždeň voľno v hotely, väčšinou som ráno dlho spala išla na hodku na pláž a potom do reštiky. Večer, keď sme všetci prišli z práce sme sedeli na terese. Každý večer bola párty, pretože vždy sa našiel niekto, kto mal na druhý deň voľno. Ráno, keď som vstávala do práce, na gauči vždy bola iná osoba! Niekedy ich tam bolo viac. Nikdy predtým som ich nevidela a niekedy ani po tom. Bolo to veľmi vyčerpávajúce, každý deň mať tak 6 hodín spánku. Po čase ma celkom OC omrzelo. Z toho krásneho pásiku pláže sa stávala len cesta do a z práce. Našťastie sme mali super kolektív a dalo sa to vydržať. Potom som sa začala tešiť na výlet do Washingtonu, pretože odvtedy som si zahájila odpočet, že koľko ešte do nášho odchodu do New Yorku.